DARK SOUL

17

Vonku je teplo. A ja mám na sebe mikinu. Je oveľa teplejšie ako ráno. Stále kráčame a ja neviem kde. Už sme aj prešli to jazero kde som bola s Lucasom behať. Doteraz ma bolia nohy. A ja musím ešte teraz kráčať a ani neviem kam.

,,Povieš mi už konečne prečo sme tu?" opýtala som sa. Už to ticho mi liezlo na nervy.

,,Chcela si predsa dôkaz."

,,Dôkaz. Ale nie prechádzku," zastal otočil sa, pretože išiel prvý. Uškeril sa a zmizol. On zmizol. Otočila som sa okolo svojej osi, ale nikde som ho nevidela. Ako by som to opísala. Videla som šmuhy ale nie som si istá. On zmizol.

,,Toto není vtipné!" čo sa to deje? Opäť som sa otočila, ale nikde som ho nevidela. Veď predsa nemohol len tak zmiznúť. Čo sa tu deje? Kde mám ísť? Sakra ešte to mi trebalo. Prečo som nepozerala kde idem? Nie ja musím mať dole hlavu a kukať si na nohy. Krava, som krava! Opäť som sa otočila a snažila sa vrátiť? Neviem išla som podľa intuície. Neviem čo sa tu deje. Mám chuť revať. Ako to že zmizol? Nechal ma tu samú. Pár krát som ešte polohlasno zakričala či je tu niekto, ale nikto sa neozval. Je to možné? Podľa mňa nie. Má to niečo spoločné s upírom? 

Po polhodine som našla to jazero. Konečne teraz už viem kde mám isť. Keď som išla okolo všimla som si ako niekto sedí pri jazere.

,,Hurá už som si myslel, že neprídeš," to je parchant. Ja ho tu hľadám, bojím sa a on tu si sedí na tráve. Debil. Ako to že je tu? Ako sa tu dostal?

,,To akože čo bolo?" panikárim. Neviem čo sa tu deje. Klepú sa mi ruky a ledva kráčam.

,,Dôkaz."

,,Idiot dúfam, že si sa aspoň zabavil," vstal z tej trávy a išiel za mnou.

,,Takto zo mnou nebudeš rozprávať." hlas mal prísny. Myslí, že sa ho budem báť? Prečo? Zaslúži si to nevie s ľuďmi jednať. Odfrkla som si a pokračovala v ceste.

,,Tebe to nedochádza," vysmial ma.

,,A akože čo?" otočila som sa a stáli sme oproti sebe. Hlavu som musela trochu zdvihnúť, kedže je vyšší.

Ocitla som sa v jeho náruči. Neviem prečo ale videla som iba šmuhy. Bolela ma z toho hlava. Silnejšie som sa ho chytila a zatvorila oči.

,,Pokoj. Už stojíš," povedal a ja som otvorila oči. V hlave som mal strašný tlak. Dopekla čo sa to stalo? A prečo ma sakra tak bolí hlava?

,,Bolí ťa hlava?" opýtal sa a ja som iba prikývla.

,,Sadni," rozkázal mi ako svojmu psovi. Ale poslúchla som ho. Keď som sa pozrela lepšie boli tu hory a celkom zima. Kde to som ?

,,A..ako sme sa sem dostali?"

,,Zapína? Som upír. Sme rýchli, silný, nebezpečný a pijeme krv." nie ale veď to .... Není to možné. Aj keď tak rozmýšľam v tú noc. Bože čo keď je to pravda? Mám sa ho báť? Keď je upír tak je nebezpečný a pije krv. No ja tu umrem. 

,,Prečo sme tu?" uprostred hôr a stromami? Sami? Ja sa chcem vrátiť.

,,Bojíš sa ma?" pozrel na mňa a ja som zrazu nevedela čo povedať. Bojím? Asi áno.

,,Musíš byť potichu. Jasné?" prikývla som a postavila sa. Je mi už lepšie. Ďalej sme už kráčali.

,,Sú tu lovci. Nevedel som, že tu budú. Nemali sme tu isť." lovci. Vedia o upíroch?

,,Lovci? To akože lovci upírov?"

,,Hej tak nejak. Preto som kázal Lucasovi, aby dával pozor." teraz už chápem.

,,Takže upír. To existuje?" bolo mi tak trochu z toho smiešno. To predsa není možné.

,,Samozrejme jeden tu stojí,"

,,Lenže ako ti mám uveriť?" áno stále som na pochybách.

,,Stále neveríš?"

,,No akosi nie. Každý vie, že takéto veci existujú iba v knihách a rozprávkach,"

,,Teraz si ma urazila. Ja nie som vec," urážaj sa. Ja som tu tá ktorá by mala byť urazená.

,,Je mi zima. Poďme naspäť,"

,,Vravel som ti že sa máš obliecť teplo. Teraz musíš vydržať," to mi je jasné.

,,A čo všetko dokážu upíri?" zasmial sa a začal rozprávať.

,,Vedia čítať myšlienky, ale je jedno pravidlo ktoré nám upírom zakazuje ich čítať. Vieme skákať a dosť vysoko. Keď cítime krv strácame nad sebou kontrolu. Automaticky sa nám vysunú zuby, ktoré sa premenia na tesáky. Dobre počujeme a máme aj dobrý zrak. A potom ešte nejaké veci, ktoré ma nenapádajú," som v nemom úžase. Normálne nemám slov. Takže upír. Kebyže to niekomu poviem tak ma vysmeje.

Chvíľku sme vedľa seba kráčali. Obidvaja sme boli hlboko zamyslený. Čím dlhšie sme išli tým nižšia teplota bola.

,,Chcela som ti niečo povedať...."

Tak ospravedlňujem sa vám, že časť nevyšla v stredu. Je toho teraz na mňa veľa. Stávam o piatej a prídem o štvrtej. Nemám čas na písanie. Snáď to pochopíte.