10

2.8K 137 10
                                    

Túto časť chcem venovať dvom dievčatám. Pomohli mi a určite použijem v tomto príbehu ich návrhy na mena. Ale zatiaľ nemôžem nič prezradiť. Ešte raz ďakujem za pomoc.

BELAreader02
staroflife25

Kráčali sme až do podzemia. Tam kde som bola na začiatku. Celé podzemie (pivnica) bola zatuchla od niečoho. Bol tu neuveriteľný smrad. Neviem čo sa to zo mnou deje, ale po prvý krát sa ma zmocnil strach. Bála som sa že sa tam opäť ocitnem? Neviem ale nebolo mi tu veľmi príjemne.

,,Tak ideš?" otočil sa Reed. Nevládala som ďalej kráčať. Proste som to nejak nedokázala.

,,Ja...ja neviem," povedala som mierne vystrašene. 

,,Chcela si pastu a kefku? Áno tak švihaj." urobila som pár neistých a malých krokov. Vzdychol si a poťahal ma za ruku. On ma vážne chytil za ruku a teraz ma ťahá za sebou ako nejaké šteňa?

,,Počuj ničoho sa tu nemusíš báť. Som tu s tebou. Jasné?" nepovedal to tým príjemným hlasom ako v nejakom románe. Bol taký ten hnusný a otravný. 

,,Á...áno," v rýchlosti som odpovedala. 

,,Už si rozmýšľala nad mojou ponukou?" akou ponukou? Keď myslí na ten jeho rozkaz tak s tým stále nesúhlasím. 

,,Ah opäť si sa rozhodla byť potichu?"

,,Možno nemám vám na tu tému čo povedať. A nechce sa mi hádať." 

,,To znie celkom rozumne," povedal a otvoril nejaké dvere a zasvietil.

,,Vyber si to čo potrebuješ a rýchlo." popohnal ma. Bolo tu dosť pavučín a aj pavúky. No fuj. Čo najrýchlejšie som si zobrala pastu a kefku. Potom som len utekala kade ľahšie. Na čo sa zasmial Reed.

,,Prečo sa tak ponáhľaš?" 

,,Bol tam pavúk a nebezpečne na mňa pozeral. No nesmejte sa," ale vtedy vybuchol do ešte väčšieho rehotu. Nemám ho rada. Buď na mňa kričí alebo sa na mne neuveriteľne zabáva. 

Keď sme sa dostali na prízemie konečne mi odľahlo a mohla som si vydýchnuť. Ale ako sme prechádzali kuchyňou sedela tam jedna partia dievčat. Samozrejme môžte hádať ktorá. Samostatná ich kráľovná ma prepaľovala pohľadom. Sarah. Neviem čo som jej kedy urobila. Zatiaľ čo sa na mňa mračila ostatné pokukovali na Reeda. Ani sa im nečudujem. Každú lákal svojou holou hruďou. Nechápem ich. Reed si všimol môj pohľad a iba sa uchechol.

,,Nechápem prečo ma tak nenávidí."

,,Kto Sarah a jej banda?" zmohla som sa na prikývnutie. Nechápem prečo som to nahlas povedala. Asi som to konečne len potrebovala so seba dostať.

,,To ja už neviem..." boli sme pri mojich dverách a ja som tam hneď zašla a zabuchla mu dvere pred nosom. Viem, že chcel ešte niečo povedať. Bola som unavená aj keď som nič neurobila. Ľahla som na posteľ a predstavila si moju rodinu. Neskôr som zaspala.

Zobudila som sa v nejakej podivnej miestnosti. Je tmavá a chladná. Neviem čo sa stalo. Pamätám si ako som zaspávala v mojej izbe. V kúte som na okamih zbadala nejakú osobu. Dievča. Je tu veľká tma na to aby som niečo viac videla. Chcela som isť za ňou, ale keď som pohla rukou a následne nohou tak niečo po zemi zaškrípalo. Veľké a mohutné reťaze. Na mojich rukách a nohách. Chcela som sa jej niečo opýtať, ale nešlo to. Všimla som si na mne šaty. Aj keď určite viem v čom som včera zaspávala. Toto není skutočné. Nie....Dvere sa otvorili. Dievča v rohu sa skrčilo. Bálo sa ho. Určite aj ja...srdce mi išlo vyskočiť z hrude a ruky som mala posypané zimomriavkami. Vo dverách stál muž. Musím povedať, že je nechutný.

,,Tak čo dievčatká? Čo s vami urobí váš milujúci otecko? Allison, myslím že som ťa dostatočne nepotrestal..." neviem o čom to hovorí. Kto je Allison? Pohľad bol venovaný dievčaťu v kúte, ale keď sa otočil ku mne. Pochopila som. Allison som ja. Moje meno je Allison? 

,,Neboj sa ma," a v ten moment som ucítila bolesť. Nedá sa to opísať. Kopanec do brucha proste bolí.  

V tom som sa zobudila. Musela som sa posadiť a predýchať to. Bol to sen? Lebo ak hej tak bol moc, aleže moc reálny. Ale mám pocit, že to nebol sen, ale skôr spomienka. Na môjho otca, nejaké dievča a moje meno? Veľmi ma to metie. Pre moje bezpečie sa budem tváriť, že sa nič nestalo, a že je to iba nejaký zlý sen. Mysľou mi hneď preblyslo, že som unavená. Opäť som zaľahla a zaspala.  

Ráno ma zobudil hlasný a prenikavý smiech. Lucas. To musí byť určite on. Predpokladám, že si zas z niekoho uťahuje. Lebo to je pre neho typické. Ale moje myšlienky stále behali za tým snom. Musím sa premôcť. Nemôžem na to stále myslieť. Ani to nebolo skutočné. Možno.

Mojou novou zubnou kefkou som si umyla zuby. Konečne. Včera som bola vyčerpaná, že som kašľala na nejaké zuby. Podišla som ku skrini a vybrala teplejšie oblečenie. Chcela by som isť sa porozhliadať po záhrade. Z môjho okna som zbadala, že je tam lavička. Mohla by som si tam čítať, kedže som ešte ani nezačala alebo popremýšľať o nejakých veciach. Presnejšie o "otcovi".

Zo skrine som vylovila opäť nejakú oversize mikinu hnedej farby. Rýchlo som si to na seba navliekla a premiestnila sa ku stolíku. Vlasy ktoré som doteraz mala zapletené do vrkočov som si dala preč. Super mám vlnité vlasy. Hrôza. Ale kašľala som na to.

Akonáhle som otvorila dvere. Počula som hluk. Smiech dievčat a hlasy. Tak teraz som si na sto percent istá, že je tam Lucas a zabáva všetkých naokolo. Aspoň niekto má dobrú náladu.

,,Dobré ráno," privítala som a išla si sadnúť za stôl.  Ale moje plány mi prekazila Sarah.

,,Bola si včera žalovať? Chúďatko áno máš to ťažké a si v novom prostredí." bola som zaskočená a mierne vykoľajená z toho čo tu hovorí.

,,Žalovať? Si robíš srandu?" nadvihla som obočie a záporne pokrútila hlavou. Nezmysel. Dievča sa asi zmýlilo. 

,,Vieš včera ma prišiel navštíviť Reed," usmiala sa a akoby si na včerajšok zaspomínala.

,,Ale neprišiel kvôli tomu na čo som myslela ja. Prišiel za mnou a začal mi hovoriť ako sa mám a aj ostatné dievčatá k tebe správať. Vraj sme na teba zlé, a že ťa nerešpektujeme. Nestrpí tu hádky a moje zákerne podrážanie nôh. Najprv som nechápala, ale potom som si uvedomila zásadnú vec. Prečo si ho huckala proti mne a všetkým dievčatám? Nič sme ti predsa neurobili." prosím? To čo hovorí dúfam není pravda! Huckala? Ja? Vážne? A ako to vyrovnane hovorí a je pokojná. To mi nesedí...

,,Ja...ja o ničom neviem. Nič som mu nehovorila. Prečo by aj?"

,,Lebo sa mu chceš dostať do postele? Ale cez podrážanie nôh to takto nejde. Si hlúpa. Nemáš štipku hanbi v sebe. Si zákerná a podrážaš iba nohy. Si jedna veľká faloš. Nikto sa s tebou nebude rozprávať ani ta Rose. Zo zákerníčkami sa nikto nebaví." vážne ja? Nič som nikomu nehovorila. To není pravda. Zahmlilo sa mi pred očami a hneď utekala od nej. Ako som vychádzala z kuchyne a mierila si to smerom na chodbu do niekoho som narazila. Nevnímala som. Iba tie slová. Si falošná, si hlúpa. Podrážaš iba nohy. Ani Rose sa s tebou nebude rozprávať...

,,Hej deje sa niečo?" pozrela som sa tomu človeku do očí. Až ma zaštípali. Ako to mohol urobiť? Iba som sa mu raz posťažovala, že neviem prečo ma nenávidia.  A on to celé pokazil...

DARK SOULWhere stories live. Discover now