4

3.2K 142 3
                                    

Ako sľúbil Reed tak sa aj stalo. Prišiel večer a bol tu s tým hnusným chlapom. Mali v rukách nejaké papiere. Tvárili sa moc dôležito ako aj ostatné baby. Stále nechápem. Musela som sa potichu zasmiať. Čo upútalo nečakanú pozornosť od Reeda. 

,,Je ti niečo smiešne?" opýtal sa a to ešte väčšiu pozornosť na mňa upútal. Môžem byť tak hlúpa? Načo som sa zasmiala? Bolo mi to treba? Sklonila som hlavu a pozerala na moje doráňané nohy.

,,Myslel som si." jeden myslel a vymyslel fúrik potom ho musel tlačiť. 

A ak sa môžno pýtate čo sa stalo s tým mokrým kabátom tak ho mám stále na sebe a neuveriteľne veľmi chladí. Áno je stále mokrý, pretože je mega hrubý. Ako náhle ráno odišli tak aj zhasli opäť svetlo. Boli sme po celý čas po tme. Kedže sú tie naše okienka veľmi malé. Až do teraz. 

Pán Reed si odkašľal a začal vymenovať mená. Keď sa nejaké meno povedalo dotyčné dievča vstalo a išla ku ním. Ďalšie a ďalšie všetky stáli pri sebe. Tvorili taký riadok. A každá sa usmievala akoby niečo vyhrala. Nechápem.

,,Sarah," akonáhle dopovedal vstala ta blonďavá prehadzovačka vlasov a postavila sa vedľa dievčaťa, ktorej som meno zabudla. Neskôr sa tam postavila aj Rose. 

,,A ty tam v tom kabáte." ledva som sa postavila, moje nohy boli slabé. Rose podišla ku mne a pomohla mi urobiť pár krokov, aby som sa postavila do ich "riadku". Som za to jej vďačná. Nepozná ma, ale snaží sa mi vždy pomôcť.

Ja som bola ta desiata. Viac dievčat už nebral. Reed išiel prvý. Keď sa zavreli tie veľké železné dvere ocitli sme sa v nejakej chodbe. Na konci boli schody. Viedli na horné poschodie. Tam bude asi prízemie. Vážne sme boli v "pivnici" ?

Kedže som tu bola prvý krát nejaká iná postaršia žena ma zaviedla do mojej izby. Tie ženy budú asi slúžky a nás, ktoré vybrali predpokladám, že tiež. Bola veľmi milá. Pomohla mi ísť ďalšími schodmi hore. Tam sú vraj izby iba pre dievčatá. Druhé poschodie (ak počítate aj s prízemím tak je to tretie, ale ja to nepočítam kedže prízemie nemá číslo) je pre ostatných ako je napríklad ten chlap, ktorý pri mne vždy stráca nervy. Stále neviem ako sa volá. A posledné, úplne horné poschodie patrí iba Reedovi. Netuším čo tam tak sám môže robiť. A popravde? Ani ma to moc nezaujíma. Je to jeho vec.

V mojej terajšej izbe je teplo. Ale nie také príjemne. Akoby iný by nazvali teplo domova. Bolo tu dusno akoby sa tu aspoň týždeň nevetralo. Avšak izba bola krásne zariadená. Všetko tu pasovalo akoby všetko okolo mňa bola veľká skladačka. Až na jednú chybu. A to som ja. Nemám čo tu robiť. Nepatrím tu. A ani takú krásnu izbu si nezaslúžim. Je veľmi čistá a krásna. Nie som jej hodná. Ale asi nemám na výber.

,,Prosím ťa prezleč sa. A potom príď na večeru presne o siedmej. Nemeškaj nemajú to radi." 

,,Kto?"

,,Ahh dievča z kadiaľ si to len prišlo." pokrútila nado mnou hlavou.

,,Verte či nie, ale sama by som to chcela vedieť." ani som si neuvedomila, že som niečo po prvý krát povedala. Asi už mám toho dosť že ničomu nechápem. 

,,Hlavne pán Reed. Nemá rád keď niekto mešká. A samozrejme pán Lucas. Ale on nieje až tak strašný, rád si z ľudí uťahuje a je to taká veselá kopa. Vždy, aleže vždy všetci večerajú spolu. Raňajky a obed až tak nie, ale večere áno. To si jediné zapamätaj. Budú tam aj iný členovia tejto domácnosti. Určite sa ti predstavia a ty im." prikývla som. Ale opäť ničomu nechápem. Budeme predstierať, že sme veľká šťastná rodina? Je to vlastne nejaká rodina či hocijaký náhodný ľudia? Preboha toto všetko znie akoby som sa ocitla v nejakej sekte.

DARK SOULWhere stories live. Discover now