43

2.3K 127 35
                                    

Jeho veľkou rukou mi jemne prešiel po líci. Jemne ju obtrel o moju pokožku, ale zrak zo mňa nespúšťal. Čo sa o mne nedalo povedať. Zavrela som oči a čakala čo sa bude diať. Pocit príjemnosti by som mala zahnať do kúta. Nemalo to byť pre mňa príjemne a nemala by som chcieť viac. Keď prešiel palcom po mojej dolnej pere celé telo sa mi zachvelo od pôžitku. Otvorila som oči a zbadala túžbu. Oči mu potemneli a zrak nespúšťal z mojich pier. O pár centimetrov sa priblížil bližšie a ja som zreteľne mohla cítiť jeho mentolový dych na mojej tvári. Zrak mi behal z jeho krásne tvarovaných pier na oči. Niekoľko sekúnd sa to takto striedalo aj keď mne sa zdalo, že sú to večné minúty. Dlhé chvíle.

Mala by som cítiť odpor a znechutenie. No moje telo a túžba prevládla nad mojou mysľou kontrolu a mňa odpísala iba na pár pochybných a nemých pohľadov na neho. To bolo všetko na čo som sa teraz zmohla. Vpíjala som sa do jeho očí.

Mala by som ho odstrčiť. Prehováralo ku mne moje vnútorne ja, ktoré som aj tak ďalej spokojne ignorovala.

Prerušil našu aj tak malú vzdialenosť medzi nami a spojil naše pery. Jeho hebká, krehká ale hlavne mäkká ružovkastá pokožka ma pošteklila na mojich perách. Ako prvé som mohla pocítiť neuveriteľnú jemnosť z jeho strany akoby sa bál. Ako keby som sa mala po jeho dotyku rozpadnúť.

Pomaly som mu bozky obetovala. Bolo to nádherne. Unesená jeho jemnosťou a jeho palcom, ktorým mi hladil moje červenajúce sa líco, som ani poriadne nezaregistrovala čo som robila. Svoju rukou som zodvihla ku nemu. Prešla som po jeho tmavých vlasoch a pritiahla si ho bližšie. Jednotlivé pramienky mi prekĺzali pomedzi prsty. Boli také jemné a príjemne. Ako môže mať chlap takéto vlasy, dočerta.

,,Oh, kurva," zrýchlený dych sme mali obidvaja. Zatiaľ čo môj pohľad bol zmetený z toho všetkého čo sa tu stalo, jeho bol nečitateľný. Na okamih bol zaskočený, ale v druhy sa už mračil. Svoju ruku som mala už dávno stiahnutú naspäť k zemi a so zatajeným dychom sa na neho dívala. Ani jeden z nás neprehovoril. Slova boli teraz zbytočné.

Ležala som pod ním so zrakom upreným na neho a sledovala ako vstáva zo zeme. Na okamih sa na mňa pozrel, ale to bol iba moment. Sekundová záležitosť. Potom som mala iba možnosť sa dívať akurát tak na jeho chrbát pokrytý svalmi. Dvere s menším buchotom sa zavreli a ja som sa v ten okamih preklínala. Nemala som toto vôbec dopustiť.

Čoho som sa to dopustila. Hlavu som mala v dlaniach a preklínala každú jednu sekundu, ktorú som nechala plynúť a ja som to nezastavila. Aspoň jeden z nás by mal mať toľko rozumu. Oh ako sa ja mu teraz pozriem do očí.

Postavila som sa na moje roztrasené nohy a rukami si ešte raz prešla po vlasoch, ktoré som si mierne zaťahala.

Ja som ale krava.

Nejakým spôsobom som sa doteperila do izby. Chodbami tohto domu som išla potichu a najjemnejšie ako som vedela. Ľudom som sa vyhýbala oblúkom akoby vedeli čo sa stalo. Ježiši, toto sa nesmie nikto dozvedieť.

Po dlhšej a studenej sprche som sa vydala na obed. Keďže bolo pred dvanástou a ja som bola aj hladná tak som si to zamierila rovno do kuchyne.

Na moje šťastie v jedálni sedela Rose s jedlom, ktoré tu rozvoňalo celú miestnosť. Dnes sme mali rybu na prírodný spôsob.

,,Stalo sa niečo?" po päť minútovom tichu prehovorila Rose. Od kedy som si ku nej sadla a pustila sa do jedla ani raz som neprehovorila. Mala by to vedieť, ale aj nie. Mám nutkanie jej to povedať lebo ma to ťažký na srdci. S tým všetkým s čím sa mi ona zdôverila mi dávala najavo, že mi verí. Ale môžem aj ja jej?

DARK SOULWhere stories live. Discover now