35

2K 98 3
                                    

Slnečné lúče prenikali do mojej izby. Nebol to dôvod prečo som sa zobudila...to skôr niečo slizké čo sa dotýkalo mojej tváre. Otvorila som oči a preľakane pozrela na tu vec čo to spôsobuje. Pes, je to iba Reedov pes. Ale ako sa tu vôbec dostal? Sadla som si a poobzerala sa po miestnosti. Nič nezvyčajné. Dvere boli zavreté čiže nechápem ako sa tu dostal.

,,Čo tu robíš?" prehovorila som ku psovi. Bol až moc prítulný. No stále som bola zaskočená a vystrašená. Veď predsa pes nemá ruky a on sa ledva vyštveral na posteľ. Pomaly som vstala a otvorila okno, aby sa to tu trochu prevetralo. Hneď ma ovial zimný vánok. V týchto dňoch je veľmi chladno. Ani sa nenazdám a bude tu zima a sneh. Moje kroky smerovali už automaticky do kúpeľne, aby som si prepláchla tvár a spamätala sa zo všetkého. 


Keď som sa vrátila pes menom Harley sedel pred dverami a akoby čakal kedy ho odtadiaľ pustím. Spolu s ním som vyšla na chodbu a smerovala k jedálni. Kde ako každé ráno boli prichystané raňajky všetkého druhu. Dorazila som hneď druhá lebo Har ma predbehol. V miestnosti som sa neocitla sama. Sedí tu Reed s Lucasom. Akurát s tým rozdielom, že Lucas sedel oveľa bližšie než zvyčajne pri Reedovi. Mlčky som si sadla. Nemala som náladu sa ani pozdraviť. Žeby to bolo kvôli tomu ako naposledy ku mne prehovoril Reed? Neviem. 

,,Kde si bol? Všade možne som ťa hľadal," zobral si svoj majetok do rúk a položil si ho na stehná. 

,,V mojej izbe," povedala som odmerane a zobrala som si krajec chlebu. 

,,Ako to?" zapojil sa do debaty Lucas. Nadvihla som ramenami a tvárila sa, že ma to vôbec nezaujíma. Aj keď pravda je úplne iná. Bože prečo sa vôbec tak správam? 

,,Zázračne ju ma akosi rád," povedal. No mne stále nešlo do hlavy ako sa tam dostal. Veď som zavrela dvere a aj keby nie, ráno boli tak či tak zavreté. To by iba znamenalo, že naozaj niekto bol v mojej izbe. 


,,Ja musím ešte niečo vybaviť, ale potom ti s tým pomôžem. Začnite normálne s výcvikom ako zvyčajne," započula som ako o niečom Reed hovoril. Vstala som od stola a nechala ich radšej osamote. Pobrala som sa opäť do izby akurát s tým rozdielom, že havkáč so mnou už nešiel. 


Ráno mi zbehlo celkom rýchlo. Poupratovala som a aj stihla niečo prečítať z jednej knihy. Rose sa u mňa zastavila. Budeme mať spoločný obed. Neviem prečo, ale viac som to neriešila. Pred dvanástou som išla do jedálne a tam bolo pár dievčat. Nikto viac už neprišiel. Niečo sa asi deje. 

,,Dievčatá chcela som vám iba povedať, že spoločná večera sa nebude konať. A ako ste si všimli nie je tu ani Reed s Lucasom. Dnes máju veľa veci na starosti a najbližšie dni tak isto. Je možné, že večere spolu nebudeme tráviť ako obvyklé dni.  Allison teba tu opäť vítam a ako si si všimla nie je tu pár dievčat. Ako som ti už hovorila o premene. Tá sa ich týka," dopovedala svoj monológ Lucy a všetky sa potom pustili s chuťou do jedla. Premena...to ako z tých dievčat sú teraz upírky? To znie veľmi šialene. Už sa asi nebudem v noci cítiť tak bezpečne. Predsa Lucas či Lucy sú dlhé roky upírmi, ovládajú sa. Ale čo títo začiatočníci? Môžu nám ublížiť? 



V izbe som otvorila knihu. Nie nejdem si nič náhodne prečítať ako doteraz. Otvorila som na predných stranách obsah a hľadala jeden jediný názov. Dark Soul . 


Celý obsah som prešla z hora ale aj dola. No ako buď som slepá alebo...zrazu som natrafila na ten správny nápis a pozrela na číslo strany. Mala som na dosah spomínaný článok, ale čísla zrazu nedávali zmysel. Zo strany 153 sa preskočilo na číslo 156. Vôbec nedávala to zmysel. Niekto tú stranu vytrhol. Proste tam nebola. Teraz som bola ešte viac zvedavá. Keď tu nič nie je, v knižnici určite niečo podobné na túto tému musí existovať. 


Nedočkavosťou som vtrhla na chodbu odhodlaná isť do knižnice. Vrazila som však do Lucy. 

,,Prepáč," šepla som potichu.

,,Nemala by si sa teraz túlať po dome. Radšej zalez do svojej izby ako ostatné baby," neviem prečo, ale poslúchla som ju. Má pravdu tie včerajšie výkriky nezneli moc dobre a bezpečne. Už som bola nohou v mojej izbe keď prehovorila. 

,,Reed odkazuje, že máš zajtra stretnutie s nejakým doktorom. Vraj plný slová, ktoré ti kedysi povedal," myslela som si, že dávno už zabudol. 






♥♥♥

Milý čitatelia veselú a šťastnú Veľkú noc. Možno pre mnohých z nás nebude taká ako zvyčajne, ale snáď to spolu zvládneme.

Dúfam, že sa vám táto časť páčila, a že som vám aspoň pár minút spríjemnila.

    

DARK SOULWhere stories live. Discover now