DARK SOUL

41

... Pohľad Allison ...

Prešlo pár dni od stretnutia s otcom. Mám z toho zmiešane pocity. Naozaj by bol schopný zabiť svoju manželku? Posledné dni som veľmi premýšľala. Čo všetko som stratila a čo všetko si nepamätám. Asi som nemala dobre detstvo. Moja vlastne jediná nadej ako získať nejaké spomienky je Anabelle. Žije, ja to cítim. Je určite silnejšia ako ja.

Dnes som pri raňajkách stretla Reeda. Bol presne taký ako vždy. Nebol zamračený, ale ani sa neusmieval. Tváril sa nevýrazne akoby ani nežil. Vlastne nežije. Keď je upírom tak je mrví, že? Stále sa v tom nevyznám.

Predtým ako odišiel mi ešte povedal, aby som sa pred obedom u neho zastavila. Čo znamená, že asi niečo zistil o mojej sestre. Teda dúfam, že je to kvôli tomu.

Predtým som ešte zašla do knižnice. Zobrala som si nejakú knihu, ktorá ma zaujala. Po ceste som stretla Lucasa. Pred pár dňami som natrafila na miestnosť kde je sám pot a skoro samý chlap. Taká obyčajná telocvičňa. Pár prístrojov a "ring" kde sa väčšinou bijú dvaja muži. Keď som to objavila bola som v miernom šoku. Všetci cvičili a keď som sa tam náhodou ocitla všetky ich pohľady spočinuli na mne. Cítila som sa v tom momente moc trápne. Myslím, že aj dnes mal tam Lucas namierene. Minule som si ho tam všimla.

V ten deň keď som sa zobudila v náruči Reeda a keď som počula Lucasa ako hovorí. Ako zvýšil hlas a až kričal. Zľakla som sa ho. Lucas nepôsobil na mňa ako ten typ človeka. Prvý krát som ho takéhoto naživo videla. Na druhý deň sa mi prišiel ospravedlniť. Podľa jeho slov sa správal ako idiot. Zistil, že mi Reed vlastne pomáha. Pomáha mi nájsť rodinu, ktorú som stratila. A Lucas sa ponúkol, že pri tom hľadaní pomôže. Je milý a som rada, že je tu nejaký taký človek.

Okolo jedenástej som sa vybrala na úplne horné poschodie. Po schodoch som išla pomaly a dávalo som si celkom aj na čas. Pri dverách som zastavila a zo slušnosti zaklopala. Po chvíli sa ozval hlas oznamujúci, že môžem vojsť. Akonáhle som vstúpila pri mojich nohách sa objavil pes. Jemne som ho pohladkala a išla za hlasom. Reed sedel v pracovni za počítačom. Mal dokorán otvorené dvere a vyzeral, že ma očakával. Váhovo som vstúpila a ostala stáť.

,,Poď sem," pozrel sa na okamih na mňa, ale potom sa opäť venoval obrazovke. Keď som sa postavila vedľa neho mohla som nazrieť tiež na obrazovku.

,,Posaď sa," opäť prehovoril. Postavil sa a ponúkol mi svoju stoličku. Nič iné mi neostávalo tak som si sadla. Na monitore bol otvorený nejaký dokument. Nechápavo som začala čítať, ale stihla som asi tak jednu zložitú vetu. Reed v rukách držal myšku a bol naklonení po mojej pravici. Do nosu mi udrela jeho ostrá vôňa.

,,Moji detektívi našli tvoju sestru," preklikol na nejaké obrázky.

,,Detektívi?" opýtala som sa šokovane. Nie je to prehnané? Nechcem, aby moju sestru niekto sledoval. To je trochu priveľa. Keď si všimol ako sa tvárim prehovoril.

,,Bolo to nutné. Kebyže mi nepomáhali tak doteraz nevieme kde je. Nemal som o nej žiadne informácie," mal pravdu. Síce sa mi nepáči, že moju mladšiu sestru niekto sledoval. Ukazoval mi nejaké obrázky. Boli to väčšinou fotografie domu a nejakého chlapca. Chlapca v mojom veku.

,,Tu momentálne býva. Nevychádza moc von. Jeden z detektívov mi povedal, že ju iba videl keď otvárala okno alebo odťahovala žalúzie. Je tu aj jedna fotka, na ktorej je zachytená no nevidno ju moc dobre," keď dopovedal ukázal na fotografiu. Snímku aj priblížil a ukázal na ňu prstom. Bolo mi jej ľúto. Žije s pocitom, že jej sestra je mŕtva a otec skončil na liečení. Nikto jej neostal. Možno máme nejakú ešte rodinu, ale to by ju už kontaktovala. A podľa fotografií okolo domu sa pohybuje nejaký chalan. Nemyslím, že je to náš brat.