„Nečakal som, že prídeš." Prehovorí no začne kráčať po schodoch hore a keďže uznám, že by bolo vhodné ísť za ním, idem.
„Potrebujem vedieť čo si mi chcel povedať." Poviem keď zastane na poschodí kde nikto nie je.
Je tu len rozľahlá chodba a veľa dverí. Jasné, Ryker tu vyrastal spolu s Hunterom. Pozná to tu.
„Poprosila ma Melody, nechcela aby si to vedela no dohodli sme sa, že ti to poviem dnes večer." Prikývnem zatiaľ čo v hlave mi svieti obrovská kontrolka s nápisom JERED.
„No na začiatok. Som tu, okej?" Nechápavo sa na neho pozriem ešte nevediac čo mi chce povedať.
„Tvoj brat odišiel včera naspäť domov." Zrazu mám sucho v ústach. Sledujem Rykera a nemôžem spracovať to čo povedal.
Môj brat urobil čo? Dohodli sme sa, že mu vytvorím zázemie, že sa o neho postaram.
Nie nie nie
To nemôže byť pravda.
Bolesť zviera môj žalúdok a počujem pískanie v ušiach.
Prečo by to robil?
Mám zavolať políciu alebo?
Okamžite vytiahnem telefón ignorujúc prítomnosť človeka a vytáčajúc Melody.
„A-Astrid?" Až keď počujem jej zlomený hlas viem, že sa niečo stalo. A sakra je to moja vina.
„Odišiel?" Na druhej strane ostane ticho. Opäť začnem cítiť bodavý pocit a cítim sa ešte horšie ako predtým. Prečo by sa tam vracal.
„Poď sem." Ryker si ma pritiahne do obrovského objatia zatiaľ čo môj telefón padá niekde na zem. Došľaka.
„Viem aké to je. Otec ma bil každý deň, dokým to neprehnal a nezabil moju mamu. Nie je to rovnaké ale podobné. Prešiel som si rovnakou bolesťou a ver, že ti môžem pomôcť. Tebe aj jemu." Vie to? Prečo o tom viem? Nemal o tom nikto vedieť. Doriti.
Ryker šepká zatiaľ čo ma pevne drží v objatí. Bolesť. Po toľkých rokoch som dúfala, že je opäť všetko okej.
Ja aj môj braček konečne spolu ďaleko od nej.
Chcela som s ním začať odznova. Bez jej prítomnosti bol lepším človekom.
„Mrzí ma to. Melody mi o tom dosť hovorila. A chcem aby si vedela, že čokoľvek budeš potrebovať budem tu. No nie ako tvoj priateľ ale ako človek ktorý zažil rovnakú bolesť."
Neviem či vnímam veľmi jeho slová no cítim jeho prítomnosť a to je teraz pre mňa hlavné.
„Boli to, dopekla Ryker. On radšej odišiel za ňou, ako aby mal byť so mnou." Síce neplačem no aj cez to mám v očiach slzy a bolesť.
„Pššt. Ja viem. Ale poznám niečo čo ti zaručene obráti myslenie." Odtiahne sa a nastaví mi dlaň.
„Ver mi."
BẠN ĐANG ĐỌC
Bezcitný hráč
Lãng mạnMuž, ktorý je zvyknutý na to, že má všetko čo len chce. Dievča, ktoré nevie, čo vlastne chce od života, no vie jedno. A to to, že nechce mať s ním nič spoločné. ~~~~~ Bezcitný hráč PRVÁ ČASŤ Zamilovaný hráč DRUHÁ ČASŤ
