Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 18

Sakra sakra sakra

Chlap ktorý ma rukami obhmatáva môže byť dva krát väčší ako ja.
Výškou sa síce ani zďaleka nedokáže vyrovnať Hunterovi no aj cez to je odo mňa o dosť väčší a jeho silný stisk na mojich bokoch ma uzemňuje.

Keďže moje šaty sú roztrhnuté presne na prsiach, jednou rukou si objimam telo a druhou sa snažím odtlačiť mužovu hruď.
Neúspešne.

Keď sa mi hrubo prisal na krk robiac tak cucflek a druhou rukou ma silno chytil za prsia vzlykla som a opäť vykríkla, búchajúc ho rukou a snažiac sa čo najviac hýbať.

„Hou. Chlapče." Zrazu vnímam to ako ho Hunter zdrapí a hodí o stenu v uličke.
Cítim v očiach slzy a viem, že chcem odísť bez ohľadu na to, čo sa tu stane.
Chlap na neho nechápavo pozrie a potom opäť na mňa.

„Len si chcem užiť. Potom si ju kľudne nechaj." Chlap prehovoril a chcel sa opäť vybrať ku mne keď ho Hunter sotil jediným dotykom na zem.

„Kurva. Čo si myslíš? Že sa môžeš chytiť niečo čo je moje a slobodne naďalej dýchať?" Kľakol si ku nemu a silno ho udrel do tváre.
Ozvalo sa prasknutie a akonáhle som videla krv, otočila som hlavu.

„Nemyslím si, že ju má zo zlata." A vtedy ho Hunter začal mlátiť hlava nehlava.
Neozvala som sa pretože som sa bála. Bil ho, silno veľmi a hlavne škaredo. Uličkou sa ozýval agonický krik a ja som plakala.

„Toto budeš ľutovať ty skurvysyn." Až vtedy si všimnem, že chlap na zemi sa nehýbe, oči má zatvorené dokonca prestal vydávať zvuky.

No jeho hruď sa stále nadvihuje aj keď ťažko a pomaly. Je v bezvedomí.
„Hunter."
Jeho pohľad zmäkne. Rýchlo ku mne podíde objímajúc ma a ja sa púšťam do ďalšieho hysterického pľaču.
„Poďme preč." Odtiahne sa keď pochopí, že naozaj potrebujem ísť preč.
„Prosím." A vtedy ako keby zabúdajúc na čokoľvek čo chcel urobiť cezo mňa prehodí bundu, zodvihne moju kabelku zo zeme, zoberie si ma na ruky a rýchlo kráča uličkami so mnou v náručí.

Nehnevam sa.
Som rada, že je pri mne, som rada, že je so mnou a po prvý krát možno viem, čo mám aj urobiť.

„Potrebujem sa s tebou porozprávať. Viem čo sa stalo viem, že nebudeš mať náladu riešiť niečo iné ale. Myslím, že som si tým istý, myslím, že robím dobre a dúfam, že to tak budeš cítiť tiež."

Hovorí zatiaľ čo vchádzame do hotela a nastupujeme do výťahu. Neviem čo mám od neho čakať. Necítim sa vôbec dobre a už nemám ani náladu no i cez to čakám čo mi povie.
Pretože aj ja mu chcem niečo povedať.

„J-ja. Znie to vážne. Chceš chvíľku aby si to predýchal?" Zavtipkujem aj keď mám náladu na bode mrazu a celá sa trasiem.
„Ženská ani nevieš čo somnou robíš. Povedal by som ti to hneď ale v tých šatách sa mi strácala reč."
Všimnem si jeho obrovský úsmev, ktorý bez pochýb obmäkči aj mňa.
„A teraz keď si takmer nahá úplne zabúdam čo chcem povedať " Zasmejem sa no keď sa ocitáme v mojej izbe čo ani neviem ako a kedy otvoril, dobrá nálada opadne.
Jemne sa zloží na posteľ na čo sa hneď zakryjem pod perinu.

„Ja. Nepoznáme sa dlho áno viem... Dokázal by som sa aj zmeniť čokoľvek len. Potrebujem vedieť ako si na tom ty. Za seba sa nikdy nebijem ale kvôli tebe by som sa bil. Chcem byť s tebou, nie kvôli sexu, nemusíš mi dať žiadne uspokojenie, chcem len byť po tvojom boku. Skúsila by si to so mnou však? Aspoň na chvíľku."