Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 30

Sedieť v súkromí Hunterovho lietadla vediac, že jediný kto je tu je letuška a dvaja piloti bolo nad mieru nudné.
Hlavne keď sa po niekoľkých otázkach či nechcem sex, otočil a nerozprával sa so mnou.
Keďže som očividne povedala nie.

„Nad čím premýšľaš?" Ozve sa vedľa mňa Hunter, len na neho otočím hlavu uvažujúc, či mu mám povedať pravdu alebo  radšej klamať.
Aj keď najľahšie by bolo mu povedať čokoľvek o sexe a táto téma my bola dávno zabudnutá.

„Bojím sa, že sa tvojim rodičom nebudem páčiť." Poviem na čo počujem jeho smiech.
Jasné, super.
Ďakujem za podporu kamarát.
Berieš ma do mafianskej rodiny, čo čakáš doriti.

„Hovno. S otcom si sa stretla a ten má rád všetko čo má kozy a vagínu a matka je niekedy rovnaká ako Melody.  Moja mama mi je viac ako sestra."
Mám chuť sa opýtať či je jeho matka tiež štetka a či tiež čokoľvek nahradí za peniaze no viem, že toto nieje téma ktorú by som chcela riešiť.
Melody a ja to je iný príbeh.
Sme kamarátky no možno trošku, divné kamarátky.
A jeho mama je určite sto krát lepšia ako hentá.

„Povieš mi pravdu alebo sa mám naďalej tváriť, že som hlupák? Obaja vieme, že sa bojíš toho, že ťa niekto z nich zabije, nie toho, aký sú." Nachvíľu prestanem vnímať čo hovorí no rýchlo sa spamätám.

„Myslím, že to vôbec nie je potrebné aby si sa tak tváril. Ide ti to veľmi dobre aj bez toho." Doširoka sa usmejem zatiaľ čo on sa mračí.

„Zmaľujem ti zadok ak neprestaneš. A sakra Astrid ja neklamem." Zakňučím a pretočím očami.
S ním nie je žiadna sranda.
Musím ho naučiť srandovať. To by bolo najlepšie.

„Toto nieje fér, fakt nie." Pichnem ho prstom do hrude a sledujem jeho obrovský úsmev, ktorý mi robí ešte väčšie nervy.

„Čo by nie?" Začne sa tváriť, že o ničom nevie a to ma naštve ešte viac. Hlupák.

„Pretože ty sa mi môžeš vyhrážať ale ja tebe nie. To vôbec nieje spravodlivé. Ja nemôžem urobiť nič." Počujem jeho hlasný smiech na čo po ňom šibnem pohľadom a on okamžite prestane.

„Prepáč zlatko. Ale jednoducho mať nad tebou moc je vec, ktorá mi veľmi vyhovuje." Pretočím očami a nahnem sa blízko ku nemu.

Jemne mu perami prejdem cez krk, občas použijem zuby alebo jazyk.
Potom sa priblížim k jeho uchu s úškrnom a jemne ho pobozkám na ušný lalôčik.

„V tom prípade ti to nejde až tak veľmi nemyslíš?" Odtiahnem sa s úsmevom na čo ale uvidím jeho oči, ktoré potemneli a sánku ktorú silno zviera.
Podráždene zavrčí na čo odchádza preč, to ale už nestíham vnímať keďže sa začnem smiať nad jeho reakciou. Predvídateľné.