Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 4

Akonáhle sa na mňa Melody otočila a videla som v jej očiach ako sa snaží niečo povedať zasekla som sa.

Ona ide urobiť čo?

„Peniaze. Potrebujem peniaze Astrid." Povedala potichu a skôr než niečo stihla urobiť si tľapla s Hunterom a rýchlo utiekla ako zbabelé zmoknuté kura.

Došľaka.

To bolo to čo jej ide, utekať od problémov.
Utekaj si ty krava! Veď počkaj keď budeš chcieť niečo odomňa. Zapredala ma za peniaze, ktoré aj tak minie na alkohol.
Akonáhle som ju stratila z dohľadu moje oči sa stretli s tými jeho a ja som vedela, že som v riti.

Znovu ma ovial nepríjemný pocit kvôli prázdnote v jeho očiach a ja som chcela začať utekať rovnako rýchlo ako ona.

„J-ja." Začal sa smiať a len pokrútil hlavou.
Jemne ma potiahol za pás do vnútra a ja som úplne zabudla čo chcem povedať. Posledný krát som sa pozrela smerom na chodbu pred tým, než mi zatvoril dvere pred očami.

Ocitla som sa vo veľkej miestnosti so stolíkom v strede a počítačom.
Pri stene bolo veľká skriňa, gauč a mohutné kovové dvere na konci miestnosti.

„Poď. Vidím, že nemáš chuť tu byť. Ideme preč." Prehodil cez seba sako zo stoličky a smeroval ku dverám a ja s ním nevediac, čo mám robiť.
Akonáhle som pochopila, že ide do výťahu, zo mňa opadol strach aspoň na kus.

„Kam ideme? Nechcem sľubovať niečo čo nesplním ale rozhodne môžem povedať to, že nepôjdem dobrovoľne." Naznačila som dúfajúc, že sa Hunter nemá v pláne hrať na únos.
Ak ma odvezie domov, tak kľudne. Aspoň nemusím platiť taxík.

„Zlatko. O nič nejde jasné? Ideme ku mne domov. Nič neurobím kým nebudem mať povolenie. No garantujem ti, že si celá moja."

Ako nejaký majetok?
Cinkol výťah a bola som donútená nastúpiť do neho s úplne neznámym mužom.
Zabijem Melody.
Zabijem ju s jej prehnanou túžbou po peniazoch a zabijem ju jednoducho za to, že ma v tom nechala samú.

„Úprimne. Nečakal som, že by si sa mi do náruče hrnula hneď. Ale čakal som, že budeš bojovať keď ideš ku mne. Chápeš mohol by som ťa zdrogovať alebo znásilniť."

Mykol plecami a krátko po tom sme obaja vystúpili z výťahu.
„Teraz je čas kedy môžem začať utekať?" Prehovorila som do ticha a počula som jeho smiech.

Jeho smiech mi v bruchu spôsobil motýliky a mala som nutkanie mu hovoriť vtipy stále dookola len aby som počula ako sa smeje.

No keď som si uvedomila to, že až príliš rýchlo sa tu odovzdávam neznámemu mužovi zastala som v mojej chôdzi.

„Zlatko?" Keď počul, že za ním nejdem otočil sa a skúmavo si ma prezeral očami.
Pozrela som sa na našu diaľku a na diaľku výťahu odomňa, ktorý bol stále na tomto poschodí. Do výťahu sa dostanem rýchlo, kým sa ale zatvoria dvere, on bude pravdepodobne už pri mne.

„Neskúšaj moje nervy." Zavrčal a zrazu vôbec nebol milý a nesmial sa, v jeho očiach bol chlad a ja som mala väčšie nutkanie odísť. Nie je príjemný, neviem si predstaviť s ním sedieť na kávičke a rozhodne ani nechcem.

„Nechcem ťa znásilniť Astrid. Nič sa ti nestane. Tak si kurva nasadni do toho vyjebaného auta pretože potom budeš mať rozhodne problém."

Nič sa mi nestane hej?

Pretočila som očami a začala utekať. Srať na to, síce moja kondička stojí za veľké guľové dobehla som do výťahu a okamžite stlačila zatvorenie sa dverí.

To čo ma ale najviac prekvapilo bol Hunter.
Stál opretý o svoje auto a sledoval ma. Sledoval ma súdiacim pohľadom a ja som mala pocit, že som tam radšej mala ostať.

Akonáhle sa zatvorili dvere výťahu a ja som stlačila prvé poschodie pocítila som úľavu. Hold, koniec koncov som nakoniec aj tak vyhrala.
Fakt som chcela ísť, no potom sa z neho stal klasický debil, alá chlap, takže má smolu.
Keď sa dvere otvorili a ja som sa ocitla v nejakej miestnosti začala som kráčať  za hudbou dúfajúc, že sa dostanem z tohto labyrintu skôr, než stretnem ďalšieho opitého človeka.

Znovu a raz som tu blúdila rôznymi uličkami a nevedela nájsť správnu cestu.
Keď som sa ale dostala do už mne známej haly rýchlo som hľadala dievča ktoré tu určite ešte bolo.

„Odchádzame." Prudko som strhla Melody zo stoličky a ťahal ju za ruku k východu.
Bola opitá, rozhodne bola. No vedela som, že ma vníma a vedela som, že dokáže do sekundy jej chovanie zmeniť.

Dokázala potlačiť alkohol no neviem či som to práve teraz chcela.
Ako vysvetlite svojej najlepšej kamarátke, že ste utiekli od jej šéfa a pravdepodobne teraz nedostane výplatu za celý mesiac voľna? Ale zase, bohvie kam ma chcel naozaj zobrať.
Takže nemusím vysvetľovať nič.

Dobre v prvom rade je to jej chyba, v druhom rade ma do tejto pekelnej budovy už nedostane a po tretie, môžem to osrať.
Rozrazila som dvere od východu a zbehla po schodoch dole.

„Deje sa...?" Obe sme sledovali čierne Bugatti. Krikľavé kolesá a oranžový  spodok svietil v tme no najviac mi vyrážal dych jeho majiteľ.

Ani ma neprekvapuje, že Hunter má tretie najrýchlejšie auto na svete.
„Nasadnúť. Odveziem vás domov." Bol nahnevaný o tom niet pochýb ale na moju obhajobu, nepôjdem do domu muža, ktorý vedie také miesto aké vedie.

Opatrne sme nasadli do jeho auta na zadné sedadlá  obzerajúc si ho, a teraz naozaj nemyslím Huntera.
Naše zadky majú prvú a poslednú možnosť niečo takéto zažiť.

Keby tu nieje Hunter nepochybujem o tom, že by Melody niečo ukradla. Čokoľvek ako suvenír.

Veď to poznáte keď idete na hotel a zoberiete mydlá, šampóny, uteráky, televízor, zrkadlo, koberec alebo záclony.

Okej možno preháňam. Ale je to tak.
„Prepáčte, za..." Zakoktala som sa a náš pohľad sa spojil v spätnom zrkadle.
Mám sa ospravedlniť vôbec? Prečo mu vlastne po tom všetkom vykám? A vlastne za čo sa ospravedlňujem? Že chcem žiť?

„Nemusíš mi vykať nie som starý, nemusíš sa ospravedlňovať chápem ťa. No ver mi, že to čo je moje je doriti moje. A za každých okolností si ťa nájdem a ešte prehodnotíme tvoje správanie." Po chrbte mi prejde mráz no ostávam ticho. Do psej riti.
Nechcem sa púšťať do hádky a nechcem robiť problémy Melody ale on by si rozhodne zaslúžil pár faciek.

„Odkiaľ vieš kde býva?" Opýtam sa šokovane akonáhle zastaví pred domom, kde býva Melody.

„Pracuje pre mňa." Mykne plecami a otočí sa na mňa." Odnes svoju kamarátku a potom sa vráť. Žiadne protesty, ak tu tvoj zadok nebude o päť minút, sľubujem, že ti ho zmaľujem." Len prikývnem a kráčam s Melody ku jej domu. Mam zavolať políciu alebo? Ublíži mi?

„Mrcha. Toto boli moje najlepšie narodeniny vôbec!" Otvorím jej dvere od domu a ona bezproblémov vojde dnu nad čím len pretočím očami.

„A teraz. Bež za ním, a v akejkoľvek polohe alebo kdekoľvek budete mať sex, tak to budem vedieť jasné? Budem prvá! Kľudne mi pošli aj fotku." Pichla ma prstom do hrude a pohľadom sa pozrela niekam za mňa.

Žmurkla a potom sa opäť jej pohľad stretol s mojím. Bezpochyby to bolo mierené na Huntera.

„Prestaň." Zamračila som sa na ňu. Mávla rukou v štýle, že je to jedno, zvrtla sa a zabuchla mi pred nosom dvere.

Šokovane som sledovala dvere no potom som sa porazene otočila a stretla sa s chladným pohľadom. Super.