Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 23

„V každom prípade tu budem pre teba jasné?" Prikývnem pretože ju beriem ako samozrejmosť taktiež aj ona mňa, no aj cez to mi jej slová nedajú pokoj.
Samozrejme, ja a Nikolaj spolu možno nebudeme navždy no, existuje šanca, že budeme?

Bolo niečo pred piatou keď sme kráčali na pláž v dobrej nálade a tešili sa na dnešný večer.
Ja aj Melody sme si zladili čierne šortky. Ona si dala moje biele tričko a ja čipkovaný biely crop top.
Akonáhle sme boli ale na pláži sme zistili, že je tu dosť ľudí a nevieme kde je Hunter.

„Možno bude pri bare?" Prehovorí Melody a ja len prikývnem. Možno.
Alebo niekde pracuje, klasicky.
Pomaly začneme kráčať k neďalekému baru a ja len veľmi dúfam, že tam bude.

„Napíšem mu. Ak by sme ho tu mali hľadať bolo by to na dlho." Poviem, no skôr než vytiahnem telefón všimneme si ho obe ako sedí pri stole s vysokou hnedovláskou, ktoré nie len, že má výstrih snáď po brucho ale hádže po ňom úsmevy a rukou sa jemne dotýka jeho pleca.

A presne vtedy ja aj Melody naraz zastavíme.
No keď vykročím k dievčaťu odhodlaná nakopať jej zadok ma Melody chytí a rýchlo ťahá vonku z baru.

„Okej pozri. Zrejme je to len kamarátka, bývala spolužiačka, možno nejaká rodina. Nerob drámu Astrid." Chytí mi pohotovo tvár do rúk, no môj pohľad smeruje stále na neho.

Nerob drámu? Nemám robiť drámu keď viem, že spal s viac ženami ako som mohla vidieť a teraz pri jednej sedí?
Dokonca spal aj s Melody doriti.

„Jasné, úplne náhodou tu stretol osobu, ktorú pozná hej? Pozri pôjdem tam a nakopem ju aj jeho." Zavrčím no Melody ma chytí za ruku a ťahá opačným smerom nad čím podráždené pretočím očami.

„Nesprávaj sa ako šialená žiarlivá suka dobre? Toto som zažila milión krát. Nič to nie je ver mi." Nechápavo ju sledujem zatiaľ čo v myšlienkach to dievča tlačím do smetiaku v čiernom vreci rovnako ako jeho.

„Poznám to, viem, že žiarliš ale ver mi, ľúbi teba a nechce prísť o takú skvelú babu. Predsa ti to povedal." A vtedy sa zarazím a prestanem sa snažiť dostať sa z jej zovretia.

„Vlastne, mi ešte nepovedal čo ku mne cíti. Len to naznačoval ale aj to veľmi slabo. Takže vlastne si nie je istý." A vtedy sa Melody tiež zastaví v ťahaní ma preč a šokovane sa na mňa pozrie.

„A prečo si mi to nepovedala skôr? Pohni ideme jej nakopať zadok." Vykríkne Melody no po tom všetkom som ja tá, ktorá váha.

Má pravdu. Nemala by som žiarliť.
No skôr než jej to stihnem povedať, ona už stojí vo dverách baru a preto za ňou rýchlo kráčam.
„Mel-" Natiahnem sa pre jej ruku, no je príliš pozde a ona sa pohne dopredu.

„Čauko." Prehovorí Melody, ktorá si sadne presne vedľa brunetky a ja si teda sadnem vedľa Huntera, ktorý nám obom venuje len úsmev.

„To sú tie tvoje kamarátky áno?" Prehovorí dievča a musím uznať, že jej hlas je viac než len milý.
Bože veď je krajšia ako Madonna. Ak by sa so mnou kvôli nej rozišiel, sakra pochopila by som to.

„Hej hej." On prikývne no nevenuje nám pohľad.
O čo tu ide?
S Melody si vymeníme pohľady no potom sa Melody zasmeje a pozrie na dievča vedľa nej.

„Kamarátky? S klamárom ako on by sa nemal kamarátiť nikto." Zavrčí podráždene Melody a venuje Hunterovi hnusný pohľad, ktorý vyzerá, že to nevidí.
Ostávam ticho.
Skúmam dievčinu a začínam sa cítiť zle.
Čo ak preháňame?

„O čom to hovoríš?" Nechápavo sa na nás pozrie dievča a mne jej vtedy príde ľúto.
Dobre, možno sme urobili trošku drámu ale, Hunter mohol povedať, že sme spolu.
Či?

„Nech ti to vysvetlí on keď je taký pán pravduvravný, že? My odchádzame." Povie Melody a skôr než sa stihnem nazdať, ma Melody chytá za ruku a ťahá do stoja.
Roztrasene sa postavím a až vtedy sa na mňa Hunter pozrie.

„Ideš preč? Prišiel som predsa kvôli tebe." Nechápavo sa na mňa pozrie a skôr než stihnem prehovoriť, ozve sa Melody:
„Daj dole ruku Rómeo a daj si pohov." Vytrhne ma z jeho zovretia Melody a skôr než podľahneme jeho pohľadu, odchádzajame preč...