Bezcitný hráč 9

6.3K 215 3
                                    

Mala som nutkanie cúvnuť dozadu. Dostať sa ďalej od neho, tak ďaleko ako to len ide.
Mľaskol a pritiahol si ma za pás bližšie ruky som takmer až automaticky položila na jeho hruď no nemala som odvahu odtlačiť ho.

Keď som pocítila jeho studený dych na mojom krku po tele mi prešli zimomriavky a vystrela som sa.

„Zlatko. Buď poslušná a poslúchaj ma. Poviem ti to iba raz." Zapriadol blízko môjho ucha pod ktoré ma pomaly pobozkal. Jeho pery boli vlhké, teplé a hlavne dych berúce.

A potom sa rýchlo zahryzol do môjho krku nad čím som vykríkla od bolesti.
Presne vtedy sa ale otvorili dvere on pustil zovretie jeho zubov a odstúpil.

Zobral tašky zo zeme a nechal ma vyjsť prvú aby som mu ukázala v ktorom byte bývam.

Úplne som zrazu zabudla, že mi chcel niečo povedať. Ostrá bolesť mi úplne otupovala zmysli a ja som sa musela sústrediť len a len na ňu.

„Bolí to!" Zapišťala som a buchla ho do hrudi. Zatiaľ som zastala pred bielymi matnými dverami a vytiahla kľúče.

„Budeš tam mať maximálne tak hodinu červené stopy. Nie je to cucflek a nie je to ani do krvy. Nerob vedu." Mykol plecami no na jeho tvári bolo pobavenie.

„Máš rád keď niekto trpí? Počula som, že je na to úchylka." Zavrčím podráždene a pošúcham si miesto na krku dúfajúc, že bolesť odoženiem aspoň dotykom.

„Mám rád tvrdý sex, to ako môžem niekoho drsne šukať a počúvať ako kričí moje meno." Jeho oči potemnejú a ja okamžite odstúpim uvedomujúc si, že to sú presne dve veci, ktoré s ním nechcem. Sex a hlavne tvrdý sex.

„Okej Hunter, myslím, že je na čase aby si od-"

Jeho pery sa dravo prisali na tie moje a zrazu ma neprestával bozkávať. Cítila som mentol, to, bozkával ma vášnivo a hlavne jeho ruku na mojom krku mi spôsobovala divné motýliky, nezovieral ma silno no i cez to to pôsobilo viac než len dominantne.
Bozky som mu opätovala, aj keď nie tak rýchlo a hrubo ako on mne ale jemne som pohľad svojimi perami od pokušenia.

Keď sa odtiahol mal jemne pootvorené opuchnuté pery a lapal po vzduchu rovnako ako ja. Dopekla.

„Prepáč zlatko. Nemohol som bez toho odísť." Oprel si čelo o to moje a v rovnaký okamih ako zatvoril oči som to urobila aj ja, pretože došľaka ten bozk. Došľaka. Nebol môj prvý ale v tú chvíľu som chcela len to, aby bol posledným.

„Zajtra pre teba prídem o ôsmej. Pôjdeme na nejakú večeru. Je mi jedno kam hlavne, že tvoj zadok bude vedľa mňa." Zašepkal, venoval mi jemný bozk na líce a otočil sa ku výťahu.

Akonáhle som počula, že sa výťah zatvoril som prudko vydýchla vzduch a oprela sa o dvere nevediac, čo mám robiť. Som mŕtva?

Pretrela som si čelo, utrela pery (nie kvôli tomu že sa mi hnusil, ale kvôli tomu, že som mala pocit, že ak tam jeho pery budem cítim o niečo dlhšie rozbehnem sa za ním) a prehrabla som si vlasy.

Až vtedy som sa otočila ku dverám s taškami v ruke a otvorila ich.
Melody stála za dverami a sledovala ma.
Zrak mi padol na kukátko na dverách a na jej šokovaný pohľad.

„Povieš mi to potom." Povie bezducho a prekĺzne okolo mňa odchádzajúc preč.

Nechápavo sledujem zatvorené dvere no akonáhle sa preberiem z tranzu rýchlo vyložim všetok nákup a skôr než sa stihnem ísť okúpať si zapnem na telefóne pesničky.

Telefón položím na posteľ a dvere od kúpeľne len privriem, keďže viem, že Melody dávno odišla. Aj keď nechápem prečo. Nehnevám sa, že tu ostala, mrzí ma, že mi nepovedala čo sa deje.

Viem, že ma nechce zaťažovať ale to si myslí len ona. Poznám ju a poznám keď sa niečo deje. No taktiež viem veľmi dobre to, že ak by som sa jej snažila pomôcť, len by sa viac nahnevala.

Povzdychnem si a ponorím sa pod hladinu vody dúfajúc, že zajtra nájdem riešenie na všetko. Na znepokojenú Melody a na príťažlivého Huntera.

Bezcitný hráčHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin