Bezcitný hráč 17

5.8K 190 3
                                    

Melody sa len zasmeje nad mojou vetou no prikývne. „Dneska sa opijeme dievča a ak obe neskončíme v posteli s chlapom tak z nás budú oficiálne lesbičky."
Pretočím očami no nechám to tak.
Ona v tej posteli totižto s niekým rozhodne skončí.

Akonáhle sme skoro pri Hunterovi zodvihne hlavu a jeho pohľad sa stretne s tým mojim.
„Čauko." Pozdraví ho Melody ktorá si sadne pred neho a na mňa sa zamračí a prstom nenápadne ukáže na neho.
Porazenecky si povzdychnem a sadnem vedľa neho.

„Vedľa v miestnosti je viac ľudí, idete?" Opýta sa odmerane a ja sledujem Melody, ktorá sa ozve prvá.
„Ja čakám na... Astrid s tebou určite rada pôjde." Vykúzli jej úsmev a popoženie ma za ním.

„Poď." Povie odmerane a vedie ma rôznymi miestnosťami pred tým než sa objavíme v herni.
Okamžite si ale všimnem skupinku piatich ľudí sediacich v strede pri stole a zabávajúc sa.

„Aaaa prišiel Hunter?" Pozdraví ho hneď vysoký chlapec a usadí ho vedľa seba.
Klasika, jeho proste poznajú všade.
Zatiaľ čo ku mne sa prihovorí až príliš zlaté dievča a posadí ma vedľa nej a oproti Huntera.

„Som Nina. Musím povedať, že máš naozaj nádherné vlasy." Široko sa na mňa usmeje a ja si ju obzriem.
„Astrid." Venujem jej úsmev keď zrazu na mne zastane fľaša a ja sa jemne zasmejem.
Hra môjho detstva.

„Takže. Ty teraz pôjdeš s hocikým do tej izby." ukáže prstom na dvere na konci miestnosti a usmeje „a budete tam ako dlho len chcete."

Očividne ale decká zmiernili pravidlá, pretože keď som mala osemnásť ja, bolo to omnoho horšie.

Pozriem sa na zadávateľa môjho trestu a usmejem sa. Ja e to chlapec ktorý privítal Huntera a preto je mi jasné, že tam budem musieť ísť s ním, no aj cez to keď sa postavím dúfam, že sa postaví niekto iný.

A zrazu keď kráčam do miestnosti po boku s Hunterom začnem si uvedomovať, že nemôžem vyzerať dobre v tých opätkoch, že určite vyzerám zle keď mi nič nepovedal a hlavne.
Baví sa vôbec so mnou?

Akonáhle sa za nami zatvorili dvere, Hunterova ruka sa obmotáva okolo môjho krku a okamžite ma tlačí na dvere celým svojím telom.
Jeho ústa putujú k môjmu uchu a moje ruky sa okamžite zaprú do jeho bokov.

„Vyzeráš kurevsky úžasné." To je moment kedy spojí naše pery v úplne jemnom bozku ktorý sa stále prehlbje a ja mu ho opätujem.

A neviem či jeho slová, jeho blízkosť alebo jeho pery spôsobia, že sa mi nohy podlamujú a nedokážem prestať.
Keď sa odtiahne pery má červené no to čo mi vyráža dych sú jeho oči v ktorých sa potápam.

„Bože si dokonalá." Prisaje jeho pery na môj krk no vtedy ho silno odtlačím a prehrabnem si vlasy.
Kde je môj zdravý rozum.
Aj keď proti jeho svalom nemám takmer žiadnu šancu vytvorí sa medzi nami priestor, vďaka ktorému mám šancu hovoriť.

„Chceš len sex." Šepnem uvedomujúc si, že by som mu ho rada dala, ale nechcem, pretože viem, že ma potom opustí.

„Prečo to robíš?  Nechápem načo to robíš keď ku mne nič necítiš. Nevyvolávaj vo mne pocity Hunter keď potom odídeš."
Jemne sa priblížil no nie natoľko aby sme sa dotýkali
„A čo ak sa začnem niečo cítiť aj ja?" Okamžite odtláčajúc ho odo mňa rýchlo odchádzam.
Nie, na toto naozaj nemám náladu.

Najskôr nechápavo sledujem, že krúžok sa už dávno rozpustil no rýchlo smerujúc preč neriešim to, že by som mala nájsť Melody a oznámiť jej, že odchádzam.
Hunter a jeho vtipy zase bodujú.

Rychlo prechádzam cez chodby a ocitám sa vonku. Keď do mňa prudko narazí čerstvý vzduch pocítim určitú úľavu no stále nedokážem prestať myslieť na všetko okolo mňa.

Astrid - Išla som na hotel bolo mi zle

Vedela som, že pravdepodobne si nevšimne, že som jej písala a ak aj hej bude jej to jedno no i cez to jej to radšej píšem.
Vedeli sme sa zabávať aj bez seba a nemali sme s tým problém.

Rýchlo začnem kráčať. Nohy sa mi trasú, je mi zle a najradšej by som išla za Hunterom a poriadnu mu vlepila.
Prečo musí srandovať aj vo chvíľach, kedy ss to nehodí?

„Ahoj cica." Za ruku si ma prudko pritiahne ku sebe chlap, do uličky, ktorú som si ani len nevšimla.
A pred tým než jednou rukou silno roztrhne látku mojich šiat, na ústa mi pokladá jeho hrubú ruku.

Bezcitný hráčWhere stories live. Discover now