Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 3

„Vypadni." Prehlásil chlap nezaujato a prezrel si ma skúmavým pohľadom nad čím som pretočila očami.
Jasné krasoň, ďakujem, môžeš odísť.

„Si v poriadku?" Jeho hlas zjemnel a musím uznať, že znel tak príjemne, milo a nápomocne až by som takmer zabudla, že je to nejaký veľmi divný chlap.
No v jeho očiach bola prázdnota aj cez láskavosť v jeho slovách.

„A-ano. J-ja ďakujem, asi."
Potlačila som nutkanie cúvnuť a utiecť čo najďalej od neho a od tohto miesta.
Jeho pohľad mi naháňal hrôzu, neskutočnú hrôzu došľaka a hlavne som nemala šajnu v akej mafii som sa to do psej riti ocitla.

„Ako sa voláš?" Netuším či kuráž mu tykať zapríčinil alkohol alebo moje sebavedomie ale urobila som tak, dúfajúc, že už sa naozaj nič nepokašle. Navyše, ak sa chce so mnou rozprávať tým štýlom, tak nemám v pláne mu tykať.

Slabo sa usmial. Taký maličký úsmev no bol tam a to ma úprimne zahrialo u srdiečka. Takže nemá v pláne ma tu zabiť. Super. Aspoň niečo pozitívne.

„Hunter. Ty zlatko?"
Och jasné, aj meno má dokonalé všakže.
„Astrid." Zašepkala som a hľadala v dave Melody.
Našťastie som ju nikde nevidela a tak som si vydýchla, to posledné čo chcem je, jej zničiť oslavu a možno aj prácu.

Zrazu som pocítila slabý dotyk na mojej ruke a tak som sa rýchlo otočila na Huntera.
V ruke držal moje zápästie ktoré bolo celé červené od silného stisku. Nevnímala som bolesť kvôli strachu a nervozite, no bola tam akonáhle na to poukázal.

„Zabijem ho."
Zavrčal a pustil moju ruku. Jeho slová mi naháňali  zimomriavky. Nemal by takto rozprávať.
Takto sa rozhodne nehovorí. Ani len zo srandy sa nehovorí o smrti.
Odstúpila som obzrela som sa či nevidím Melody a potom som sa otočila na Huntera.

„Ďakujem Hunter, že si mi pomohol ale... Musím ísť."
Len prikývol a bez slova odišiel. Čakala som možno nejakú reakciu, čokoľvek ale po tom čo som videla ako zabočil smerom na schody a zmizol, otočila som sa aj ja.

Smerovala som ku dievčenským záchodom keď ma z chlapčenských stiahla ruka.

„Ty krava!"
Vykríkla Melody keď ma pustila a odstúpila o krok vzad.
Nemyslela to zle, na tvári mala jej úsmev a v jej hlase bola počuť radosť.

„Ak mi povieš, že som práve nevidela ako ťa pán sexu nezachránil žiarlivostne pred opitým starcom a nebál sa o teba, naveky prestanem piť!"

Vyhlásila vážne a prstom na mňa ukazovala zatiaľ čo som sa ja obzerala zisťujúc či sme tu samé.
„Nič to nebolo." Mykla som plecami aj keď som mala stále v bruchu motýliky a pred očami jeho úsmev.
Došľaka s hlúpym pekným mužom.
Tak sa len zastal ženy. Vo svojom podniku by mal mať predsa poriadok, nevidím v jeho činoch nič významné.

„Nič?" Zasmiala sa a pokrútila hlavou „Ak mu dneska nevyfajčíš, ale začneš jeho hru tým, že mu povieš nie. Sakra bude ťa chcieť ešte viac ako teraz. Chápeš? To je ako v nejakej poriadne dráme."

Okamžite záporne pokrútim hlavou. Nie.
To rozhodne nikdy neurobím.
Nie som natoľko opitá aby som urobila niečo takéto.
Akú hru doriti? Nepoznám ho, určite s ním nebudem robiť nič. Má vo svojej budove na to žien dosť.
A dráma?
Došľaka tej mám dosť na celý rok.

„Melody mala by si si uvedomiť to, že toto vôbec nie je vtipné. Vyhrážal sa niekomu, ublížil a pritom ma ani nepozná. Takto nekonajú normálny ľudia, vieš?" Snažím sa upokojiť jej radosť a môj strach.
No očividne mi nejde ani jedno.

„Ty mrochta!" Buchne ma po pleci a keď počujeme ako sa otvoria dvere okamžite ma stiahne na jeden zo záchodov a zatvorí dvere.
Začne šepkať aj keď som si vedomá toho, že človek ktorý je v miestnosti to počuje.

Prečo sme na chlapčenských záchodoch vlastne?!

„Ver mi, že on nikdy nikoho nechce. Nemusí niekoho chcieť pretože každý chce jeho. Nehľadiac kto to je aj tak sa mu poddá, videla si ho nie? Je pekný, veľmi pekný. Takže buď mu opätuj záujem alebo sa prepadni pod zem." Zavrčím keď mi pichne prstom do hrude a pretočím očami nechápajúc pointu.

„Môžme na to aspoň dneska zabudnúť? Máš narodeniny predsa." Zatiahla som snažiac sa zmeniť tému.
Nepotrebujem chlapa, a nie to ešte takého, čo robí tu.

„Sakra dievča! Ideme ho nájsť. A to okamžite!" Vykríkla a ja som jej okamžite dala na ústa ruku prepaľujúc ju pohľadom.
Čo jej do riti vošlo do hlavy?

Okamžite pretočila očami, chytila ma za ruku a otvorila dvere.
Vysrala sa na to či tam niekto je alebo nie a odišla zo záchodov spolu so mnou po boku.

Kráčali sme rôznymi chodbami chvíľu sme išli po schodoch a nakoniec sme sa dostali do najvyššieho poschodia ani neviem ako.
Len som kráčala potichu vedľa nej dúfajúc, že hľadáme niečo dobré.

„Stále si mi nepovedala kam ideme." Poviem otrávene nevediac, čo má teraz akože v pláne.
Prešli sme celú budovu, očividne išiel domov nie?
Zastavili sme pred čiernymi mohutnými dverami a ona vyzerala naozaj nervózne.

A to som ju zatiaľ nervóznu videla len keď som išla po prvý krát v živote na rande.
Vždy bola tá ktorá si bola istá všetkým. No teraz som v jej očiach videla náznak nervozity a to zaskočilo aj mňa.

„Vieš čo? Srať na to." Chytila ma už niekoľký krát za tento večer za ruku a otočila mieriac preč, čomu som nerozumela.
No skôr než som stihla urobiť ďalší krok sa dvere otvorili a ja som sa pozrela na narušiteľa.

„Melody?" Oprel sa o rám dverí a prezrel si nás pohľadom.
Keď sa nám spojili pohľady ostal na mňa hľadieť aj cez to, že Melody začala hovoriť.
Došľaka pozeraj sa na mňa dlhšie a budem mať v sebe ďalšiu dieru.

„V-viete pane chcela som~"

„To je už jedno."
Skočil jej do reči a odlepil odo mňa jeho horúci pohľad a Melody okamžite stíchla.
Nerozumela som jej reakcii no o to viac som nerozumela situácii.

Pustila moje zápästie a chcela niečo povedať no akonáhle videla, že vykročil ku nám cúvla dozadu ako bojazlivé šteňa.

„Láska. Dám ti voľno na celý mesiac a budem ti platiť ako keby si tu bola ak teraz odídeš a necháš ma tu s tvojou kamarátkou."