Kráčala som s kufrom za sebou, ku obrovskému bielemu domu, ktorý ale vôbec nebol taký nádherný ako z vonka.
Omietka v ňom opadávala, smrdelo to tam po cigaretách a všade boli fľaše
A vedela som to aj po štyroch rokoch čo som v ňom nebola.
Vedela som, že tam ísť nechcem, a že to nie je najlepší nápad ale bolo to jediné riešenie ako utiecť niekam, kde vás nikto nenájde, pretože o tom nikto ani len nevie.
Keď som vkročila do domu oblial ma zápach z alkoholu a trávy. Klasika.
„Si obyčajný sviniar. Si skurvený hajzel a netuším ako si sa mohol narodiť. Ušetri ma od trápenia sa na teba pozerať a zabi sa."
Ostala som stáť vo dverách a sledovala ženu ako leží na zemi okolo nej boli tri fľaše lacného vína a oproti nej chlapec.
Mala som zimomriavky už len z jej slov.
„Mama." Neoslovila som ju s nehou, neoslovila som ju tak preto, pretože mojou matkou je, ale preto, pretože som jej meno už ani nevedela.
Ani neviem či som ho niekedy počula. Rada klamala tak veľmi, že už ani neviem jej reálny život a podľa mňa ani ona sama ho nevie.
„Pozri." Začala sa smiať pomaly si sadnúc a pijúc z fľaše, ktorá sa doposiaľ pomaly vylievala na už tak špinavý koberec.
„Tvoja nepodarená sestra prišla domov. Asi prišla na to, že stojí za ešte väčšie hovno ako ty."
Moja mama nebola človek, ktorý mi bol vzorom nie to ešte oporou a aj cez tie roky s ňou a aj cez to, že stále to bola ona, ktorá ma priviedla na svet.
Nenávidela som ju každou bunkou môjho tela.
Jediný kto o nej vedel bola Melody.
No ani jedna z nás o našich mamách nehovorila.
To brat bol ten, ktorý keď po nás hádzala fľaše, bila nás alebo vyháňala z domu, on bol ten, ktorý sa o mňa staral, vždy.
A teraz som stála oproti nemu sledujúc ako ma prepaľuje pohľadom, tak veľmi ako ona.
Presne tak ako som sa ja pozerala na matku, bez štipku lásky, citu alebo nehy tak sa on pozeral na mňa
A to bolo to čo ma ničilo.
„Zmiznite mi z očí." Zavrčala pred tým než sme sa obaja pohli preč.
Neviem či som bola ja prvá ktorá sa pohla alebo on.
Ale ani jeden z nás už nechcel byť v jej blízkosti.
Avšak. Mamu som brala ako moju druhu výzvu.
Vyriešila som Huntera. Vyriešim mamu.
A budem môcť šťastne zomrieť.
YOU ARE READING
Bezcitný hráč
RomanceMuž, ktorý je zvyknutý na to, že má všetko čo len chce. Dievča, ktoré nevie, čo vlastne chce od života, no vie jedno. A to to, že nechce mať s ním nič spoločné. ~~~~~ Bezcitný hráč PRVÁ ČASŤ Zamilovaný hráč DRUHÁ ČASŤ
