,,Pôjdeme do kina?" spýtal sa starší Jungkooka, keď obedovali. Jeon prehltol sústo, ktoré mal doposiaľ v ústach. ,,Áno! Veľmi rád." Poskočil na stoličke, a následne dojedol posledné kúsky jedla. Spoločne s Taehyungom odpratali všetok riad, a šli sa obliecť.
Ruka v ruke si vykračovali rušnými ulicami Seoulu. Užívali si spoločné chvíle. No Jungkook mal stále divný pocit. Pocit, akoby ich niekto sledoval.
Vošli do veľkého nákupného centra, kde ho ten pocit ihneď opustil. Predsa, bolo tam nespočetne veľa ľudí, ktorý sa určite za nimi obzerali, keďže sa držali za ruky.
,,Všetko v poriadku?" Palcom prešiel straší po Jungkookovej ruke, keď si všimol jeho neistý pohľad. Svoje veľké okále uprel na Taehyunga a prikývol. ,,Tak poď." zatiahol za jeho ruku a spoločne sa vydali smerom do kina. Taehyung kúpil lístky, popcorn a colu a presunuli sa do sály, kde sa mal premietať film. Usadili sa na svoje miesta, pričom si Taehyung Jungkooka ihneď natlačil k sebe. Opäť chytil jeho ruku, po ktorej prešiel palcom. Nezabudol i na prsteň, na čo sa usmial.
,,Milujem ťa, Kim Jungkook." Pobozkal ho sladko na pery, na čo sa mu dostala rovnaká odpoveď. Film začal, a tak celú svoju pozornosť začali venovať filmu.
Nevšimli si však, že niekto sa venuje práve im, a nie filmu.
——————————
Fuu, ako môžete vidieť, odvážila som sa po veeeeľmi dlhej dobe vydať kapitolu. Povedala som si, že keď už je tá karanténa tak by som to mohla využiť a dopísať aspoň tento jeden príbeh. Dúfam, že ste všetci zdraví a všetko zvládate. Chránte sa a hlavne nepanikárte!🤗
YOU ARE READING
"HAPPY"
Romance...najhorší pocit je, keď už ani ten falošný úsmev nedokážeš na svojej tvári ukázať... honey
