"HAPPY"

45.

,,D-dobrý deň. Kde je Jungkook? Bo-bojím sa o neho. Určite viete čo sa stalo, prosím... potrebujem ho vidieť." Smrkol a ruky vložil do vreciek od zimnej bundy.

,,Taehyungie, prepáč ale myslím si, že to dobrý nápad nebude. Nie je na tom tak veľmi zle, nechceme aby sa to zhoršilo." Skleslo prehovorila Jeonova matka, počas čoho pohladila po ruke svojho manžela, ktorý ju objímal zozadu. ,,Je nám to ľúto. Boli ste krásny pár. Prišlo to len tak, rýchlo..." tentoraz to bol Jungkookov otec, ktorý prehovoril.

,,Ja viem, ale ja ho stále milujem. Veľmi, ja bez neho nechcem žiť! Neviem bez neho žiť! Od prvej chvíle som vedel, že on je iný, že je niečim zaujímavý, že potrebuje človeka ktorý pri ňom bude stáť a milovať ho viac, ako seba samého! Videl som mu na očiach že žiada o pomoc. Že potrebuje pomocnú ruku. Alebo potrebuje objatie plné nekonečnej lásky! Ja mu toto môžem dať! A aj mu to dám. Som pripravený mu dať všetko, kľudne aj svoj život! Neviete aký ohňostroj moje vnútro zažívalo, keď sa na mňa po tom všetkom usmial. Keď ma chytil za ruku alebo keď som ho objal a on mňa ešte silnejšie. Nechcel som ho v tedy pustiť. Chcel som tak zostať do konca nášho spoločného života. Bok po boku, v spoločnom objatí. Darilo sa nám to. No Jungkookie včera to objatie bohužiaľ roztrhol. Pustil sa ma, čo znamenalo zrútenie nie len pre neho ale aj pre mňa. Tam sa všetka moja snaha stratila. Jeho prekrásny úsmev bol fuč, tak rýchlo ako aj náš vzťah. Chcem aby ste vedeli. Milujem vášho syna, viac ako čokoľvek iné na svete. Som vďačný Vám, že ste splodili také krásne slniečko a dali mu šancu na život, ktorý bohužiaľ nie je ideálny. Ale ja, mu ho ideálny chcem spraviť." Vykričal Taehyung do tváre manželskému páru. Neuvedomil si, že ho mohol každý počuť, ale bolo mu to jedno. Cítil úľavu. Kvôli tomu, že sa konečne vyrozprával o svojich pocitoch aj niekomu inému, než bol samotný Jungkook.

Ale Jungkook to celé počul...