"HAPPY"

12.

<Time skip; o štyri dni neskôr>

,,Budeš mi chýbať, keby niečo, ozvi sa. Máš môj kontakt a ja ti veľmi rád pomôžem. Nezabúdaj, buď sám sebou a miluj samého seba, takého aký si." Usmial sa starší na Jeona a na čelo mu vtisol rýchly bozk. Hnedovlasý sčervenal a tak sa skryl Taemu do hrude. On sa len zasmial a objal ho. ,,Dávaj si pozor."

,,Ďakujem ti za všetko Taehyungie. Aj ty mi budeš chýbať ale už musím. Čakajú ma." odpojil sa mladší od objatia a s posledným zakývaním opustil nemocničnú izbu. ,,Ja si ťa nájdem Kookie a budeme spolu šťastní." povedal striebrovlasý keď sa zavreli dvere.

≈

Zase do starých koľají. Šikana, nadávky, rezanie... Nádych, výdych, falošný úsmev a otvárame.

,,Dobré ráno pani profesorka." pozdravil s úsmevom hnedovlások keď 'konečne' po dlhom čase prišiel so školy. Prešiel k svojej ľavici, kde si vyložil veci, a usadil sa. ,,Vitajte späť Jungkook, dúfajme že nás s učivom doženiete a až by niečomu nechápete, pýtajte sa, od toho tu sme." usmiala sa žiarivým a úprimným úsmevom čiernovláska, na čo Jeon len prikývol.

,,No študenti, mám pre vás pár oznamov. Za prvé, z čoho sa buďte viacej tešiť, je riaditeľské voľno. Čiže 14.12., to je v utorok, zostávate doma. A tá druha správa je, že k nám v pondelok 13.12. pribudne jeden žiak. Bude to chlapec tak poprosím vás, keďže je to hneď po víkende, správajte sa slušne a nájdite si k nemu cestu. To by bolo asi všetko, možme sa venovať ďalej učivu." dokončila svoj 'prejav' profesorka a všetci spoločne sa pustili do preberania nejakej látky.

Zazvonilo na koniec hodiny a zároveň aj koniec školy. Žiaci si rýchlo pobalili učebnice a náhlili sa na víkend domov. Jungkook sa však neponáhľal, no neskôr zistil že byť pomalší sa mu nevyplatilo. Keď vychádzal z triedy, niečia ruka ho schmatla a ťahala na nevedno kam. Záchody. Chan.

,,Ale pozrime sa kto sa nám tu po dlhom čase ukázal."