"HAPPY"

24.

,,Ak si si myslel že ti dám pokoj, bol si na veľkom omyle. Snáď ma nezastraší nejaká buzna." odporným hlasom prehovoril Chan a následne sa uchcetol. Podišiel k Jungkookovi a poriadne si pezrel jeho tvár. Bolo vidieť že mladší mal strach, bol vystrašený a jediné čo chcel, bolo mať pri sebe Taehyunga. Byť uväznení v jeho objatí a cítiť sa bezpečne. Lenže, on tu nebol... Chan využil situáciu keď si striebrovláska zavolala k sebe profesorka, a on tak nechal jeho malého zajačika chvíľu samého.

,,Dávno sme si neužili čo povieš?" Ten hlas sa nedal počúvať. Tak odporný, slizký a teraz hlavne...nadržaný. Bolo mu zle. Chcel si rýchlo zobrať veci a utiecť, no Chan bol rýchlejší. Chytil jeho zápästia a silou ho prišpendloval k stene. I napriek Jungkookovým protestom sa prisal na jeho krk a začal mu sať kožu. Nebolo to príjemné, také ako by to chcel Jungkook zažiť s človekom ktorého miluje, bolo to odporné, nechutné a halvne bolestivé. Nemal šancu sa mu vyvliecť, nie teraz, keď má ruky pripevnené nad hlavou a nohy 'zachytené' v tých Chana.

Koleno prirazil na Jungkookov penis, aby sa vzrušil. No bolelo ho to. Pomaly mu dochádzal hlas z toľkého kričania, už sa len mykal ako mu sily stačili. Chan si Kookove ruky prehodil do svojej jednej, a druhou si začal rozopínať opasok. ,,Ahhh, už sa nemôžeme dočkať tvojej kurva uzučkej diery." prešiel si rukou po viditeľnej guči v boxerkách. ,,N-nie n-ner-rob t-t, p-prosím..." prvý krát Jungkook prehovoril, i to s veľkým strachom. ,,Za chvíľu budeš prosím o via-"

,,Pani prof- kriste pane!"

,,Do piče čo tu robíš?!

On?!