"HAPPY"

15.

,,Dáš si č-"

,,Kookie, ja ten čaj spravím, bež si sadnúť na pohovku, prinesiem ho tam."

,,Ale-"

,,Žiadne ale, pome tam!" rozkázal mu starší, na čo ho druhý z dvojice poslúchol a odišiel do obývacej izby. Kim si počas toho pripravil šálky na čaj a dal zovrieť vodu.

Šálky položil na sklenený stolík a usadil sa hneď vedľa Jeona. ,,Tak hovor." ponúkol ho starší a čakal, čo z druhého vypadne.

,,T-Tae ja.... u-už nevlá-dzem. B-bol som p-prvý deň v š-škole a s-som n-na dne. J-ja už vážne n-nemôžem. Ne-nedokážem ukázať u-už ani ten skurvený f-fal-lošný úsmev." rozvzlykal sa naplno Jeon a tvár si schoval do dlaní. Starší si ho pritiahol do objatia a nehodlal sa ho pustil. Upokojujúco ho hladil po chrbáte a vlasoch a do uška mu šepkal povzbudzujúce slovíčka. ,,No t-taak, slniečko moje... Neplač, bolí ma ťa takto vidieť. Spravili ti niečo? Alebo sa ti niečo stalo? Povedz mi."

,,Chan... odchytili si ma. Znova. Každý jeho zásah do určitej časti môjho tela m-ma zabolí aj na s-srdiečku. Každá jedna rana m-mi pripomína a-aký som sám, ú-úbohý a odporný. Je mi z-zo seba zle..."

,,Nemylsi si to zlatíčko, nie je to pravda...Ublížili ti dnes?" mladší len prikývol. ,,Úkáž, chcem vidieť čo spravili tie hovädá..." Jungkook už chcel niečo namietať no starší mu rukou prekryl ústa. Naznačil mu hlavou aby sa nebál, a ukázal mu, čo mu spravili. Jeon si opatrne a neisto vytiahol tričko hore, čím sa druhému naskytol 'krásny' pohľad na chlapcovo telo posiate modro-fialovými modrinami a reznými ranami.