"HAPPY"

22.

,,Taehyungie~" vypískol Jugkook keď ich triedu opustila vyučujúca. Hodil sa mu okolo krku a stisol ho v objatí. Starší presunul svoje ruky na hnedovlasého pas a viac si ho k sebe pritiahol, na čo si od zvyšku žiakov vyslúžili udivené pohľady. ,,Prečo si mi to nepovedal?" spýtal sa naoko sklamane a odtiahol sa od Taehyunga. ,,Bolo to prekvapenie." Cvrnkol mu do nosa Tae. ,,Ina-" Nestihol dohovoriť, keďže sa okolo nich, konkrétnejšie jeho, nahrnula hŕba ľudí. Pýtali sa otázky jeden cez druhého, ako novinári slávnej osoby. Taehyung sa snažil zodpovedať na každú jednu, bol zaujatý tým, koľko chcú jeho spolužiaci o ňom vedieť, že si ani nevšimol, že Jungkook sa začal divne vykrúcať a krčiť na stoličke. Spozornel, až keď sa mladší prudko postavil zo stoličky a vydal sa nováčikovi neznámo kam.

Ten nezaháľal, odohnal od seba ľudí a rozutekal sa za hnedovláskom. Dohnal ho, keď práve zatváral dvere od škokých záchodov. Vošiel za ním dnu, a bez slov s ho vtiahol do objatia.

,,Čo sa stalo, slniečko?" opýtal sa a položil Jungkookovi na boky ruky. Mladší sčervenal a užíval si teplo, ktoré vyžarovala z jeho rúk. ,,J-ja len nie som zvyknutý byť v p-prítomnosti t-toľkých ľudí. N-navyše keď ma nen-návi-idia." zakoktal a uslzenými očami sa pozrel za Taehyunga. Vtedy sa mu spustili slzy úplne, strhol staršieho ruky z jeho bokov a spravil niekoľko krokov dozadu.