<Time skip; 21.12. utorok>
,,Buzna!"
,,Ty pojebaný chuj jeden..."
,,Si nič! Nikomu na tebe nezáleží!"
,,Navždy, počuješ?! Navždy budeš sám!"
Slová, ktoré musím počúvať už pekne dlho. Jedna rana, druhá... už nevládzem. Stačí! Kričím si v duchu. Nemám silu použiť svoj hlas. Nie! Prestaňte! Prosím... Čo som Vám sakra spravil?
Bezmocný Jeon sa krčil v bolestiach na zemi, neschopný slova, jednoho priameho nádychu, či pohybu. ,,Čo si myslíš? Že kto si?! Že budeš šťastný?! Ty nemáš právo byť šťastný!" Kričal Chan zo všetkých síl a vrážal päsťami do mladšieho tváre, zatiaľ čo jeho 'poskoci' mu uštedrili pár rán do rebier, či brucha. ,,Ty skrurvysyn!" Udrel mu po líci a mladší vykašľal kúsok krvy. Pomaly sa začal strácať a neuvedomoval si, čo sa deje.
Nič, ticho. Stratil vedomie... Nechali ho ležať pri budove školy, samého, bezmocného, v bezvedomí, a v jeho vlastnej kaluži krvy.
Pýtaš sa sám seba, kde je? Kde je Taehyung, keď ho Jungkook najviac potrebuje? Prečo nedodržal to, že ho bude ochraňovať a nič sa mu nestane? Kde sakra je keď sľúbil že bude pri ňom?! Kde kurva je? Nevieš...? Lebo ani Jungkook nevie, pretože mu nič nedal vedieť. Neozval sa mu od včera večera.
Jungkook započul krik. Hlava mu dunela, a bolela ho každá časť jeho tela. Jeho končatiny boli ťažké a neschopné pohybu. Zrazu, ucítil jemné mykanie svojim telom a dotyk na zápästí. ,,J-ung-gkook?!" Ten hlas mu bol tak známy, no nevedel kto to je. Osoba ho chytila za ruku a pokúšala sa ho prebudiť. ,,A-ak vnímaš d-daj mi nejaké znam-menie." Jungkook chcel niečo povedať, no mal pocit že jeho pery boli prilepené k sebe. Osobe, teda stisol zápästie.
———————————
Prajem všetkým pekný víkend, dúfam, že sa máte dobre a užívate prázdniny🥰
Inak blížime sa k 1000 prečítaniam, takže Vám moc ďakujem, ste úžasní😍❤️
YOU ARE READING
"HAPPY"
Romance...najhorší pocit je, keď už ani ten falošný úsmev nedokážeš na svojej tvári ukázať... honey
