Večer chlapci spoločne zaspali, pri sebe v jednej posteli, no s ťažkým pocitom. Každého bolelo niečo iné. Taehyunga bolelo srdce. Bolelo ho vidieť svojho priateľa zbitého a na dne. Snažil sa mu pomôcť ako to najviac šlo, no niekedy mu to prišlo, že nemôže spraviť nič. Že každým jedným slovom či skutkom to ešte viac pokazí.
Jungkooka naopak bolel celý človek. Jeho telo, posiate modro-fialovými modrinami, priam horelo. To, že každá jedna rana ktorú dostal, mu zanechávala na srdci poriadnu rihu, sa snažil ignorovať a uvedomovať si viac to, že je ľúbený. Že je ľúbený človekom, ktorý preňho znamená naozaj veľa. Človekom, ktorý je ochotný preňho spraviť prvé aj posledné, aj keby mal pre to obetovať svoj život. Človekom, ktorého sa nechce vzdať, aj napriek všetkému zlému. Človekom, ktorého miluje celým svojim srdcom. Človekom, ktorým je Taehyung.
Jungkook ale nevedel, že ráno bude mať úplne iný názor...
YOU ARE READING
"HAPPY"
Romance...najhorší pocit je, keď už ani ten falošný úsmev nedokážeš na svojej tvári ukázať... honey
