𝐥𝐨𝐯𝐞 𝐦𝐞, 𝐩𝐥𝐞𝐚𝐬𝐞

29

Bolo pár minút po piatej poobede, v nemocnici už okrem pacientov a doktorov so sestričkami takmer nikto nebol, takže väčšina doktorov sedela v menších miestnostiach, pripomínajúce letné kuchynky, ktoré malo každé jedno oddelenie alebo aspoň poschodie.

Kim Seokjin už druhú, možno tretiu hodinu sedel v čakárni a čakal, kedy ho znovu pustia za jeho priateľom. Prvýkrát ho stihol navštíviť ešte pokým spal, alebo to tak aspoň vyzeralo, no potom ihneď musel opustiť izbu, pretože sestra, ktorá mu túto návštevu umožnila, sa obávala toho, že hocikedy príde doktor, ktorý Taehyunga ošetroval a ona by sa tak mohla dostať do problémov, čo určite nechcela a ani to nepotrebovala.

Jinovi avšak ten pohľad na mladšieho chlapca úplne stačil. Nevyzeral tak, ako keď ho videl vtedy, keď sa zamkol v kúpeľni Namjoonovho bytu. Po jeho rukách bolo niekoľko modrín, jazvy, ktoré sa, našťastie, už stihli hojiť a v neposlednom rade, sa na jeho porcelánovej pokožke nachádzali odtlačky prstov, ktoré však neboli ako jazvy a nehojili sa takmer vôbec. Najväčšia jazva sa ale nenachádzala na žiadnej časti Taeho tela. Mal obrovskú jazvu na srdci a tá sa už nikdy nedokáže zahojiť...

---

Namjoon nervózne klepkal prstami po volante a Jungkook ho bez jediného slova pozoroval. Vždy vzhliadal k svojmu staršiemu bratovi a chcel byť ako on, no aj on sa ho v tom momente čo zbil Yeonjuna začal obávať. Iste, zaslúžil si to, no nemohli ho rovno vziať na políciu?

,,Jungkook, deje sa niečo?," opýtal sa starší, neodtrhnúc pohľad od volantu.

,,Nemohli sme to s ním vyriešiť inak, Hyung? Veď vieš,-"

,,Nie, Kook, nemohli. Ten zasran dobre vedel, že sa, kurva, nemá k Taehyungovi ani len priblížiť, no pozri čo spravil! Len som mu to jasnejšie pripomenul, pretože ak čo len vezme do úst Taeho meno, dopadne oveľa horšie, no to už nechaj na mňa. Som ti ale vďačný, že si mi znovu pomohol, nabudúce ti to vynahradím, "mrkol po mladšom a už o tom viac nediskutovali.

---

Jennie sedela v bufete, jej horúca čokoláda už viac nebola horúca a len nemo pozerala do telefónu, v ktorom mala uložené fotografie s Taehyungom, ešte z ich detstva, ktoré si nafotila pred týždňom, keď prezeral staré rodinné fotoalbumy.

Tajné dúfala, že jej bratranec sa z toho všetkého dostane a zas sa budú spolu rozprávať, chodiť spolu von a robiť podobné veci, ktoré robievali i predtým.

Lisa sa na druhú stranu bála o svoju priateľku. Iste, i ona mala rada Taehyunga, bol pre ňu ako mladší brat, no nechcela, aby sa Jennie toľko trápila.

Ona sama bola veľmi pozitívne mysliaci človek a verila, že sa z toho Tae dostane.

Kiežby tak ale verili všetci...

---

Druhý najstarší, zpomedzi troch chlapcov, už pomaly zaspával, možno by už bol aj spal, keby ho neprebudil hluk, ktorý sa okolo neho ozýval.

Unavene otvoril oči, poobzeral sa okolo a uvidel personál, ktorý sa hnal schodmi dole, čo chcel využiť ako šancu ísť za Taem, no keď stlačil kľučku dverí, zistil, že boli zamknuté.

Zo začiatku tomu najprv neveril a pomyslel si, že boli len zabuchnuté sestrou, ktorá tam predtým bola, no keď sa mu ich nepodarilo otvoriť ani na tretí krát, rozhodol sa ísť vyhľadať niekoho, kto by mu ich mohol pomôcť otvoriť.

Naposledy sa teda pozrel na dvere, než opustil oddelenie a vydal sa dole schodmi, tak, ako pred ním zástup doktorov a sestier, v nádeji, že nájde niekoho, kto mu pomôže nájsť kohokoľvek, kto mu pomôže sa dostať za jeho priateľom.

Keď však prešiel všetky tri poschodia a na vrátniciach nikoho nebolo, rozhodol sa teda vyjsť von, kde uvidel, ako pri vysokom listnatom strome stojí skupina doktorov a doktoriek, okolo nich zdravotné sestry a vytvárali tak akýsi útvar podobajúci sa kruhu.

Seokjin sa teda rozhodol k nim pristúpiť, chcel vedieť, čo sa dialo a potreboval niekoho, kto mu otvorí dvere od Taehyungovej izby.

Popri tom, ako sa k skupine približoval, zazrel čierny Mercedes, ktorý patril jeho druhému priateľovi a už by sa bol i rozbehol k nemu, pretože mu v podstate prišiel jeho záchranca, no keď sa cez miesto, ktoré medzi sestrami bolo, pozrel na to, okolo čoho všetci stáli, okamžite si ruku priložil k ústam a vbehol späť do nemocnice, vybehol schodmi hore na poschodie, respektíve oddelenie, kam uložili Taehyunga v deň, keď prišiel a celou silou rozrazil dvere na jeho izbe, modliac sa, aby sa tam mladší nachádzal, no miesto neho sa na posteli nachádzal len zložený papier, ktorý si Seokjin vzal do rúk a so slzami v očiach začal prechádzať riadkami, nevynechávajúc jediné písmeno.

---

Keď Namjoon zaparkoval svoje auto na nemocničnom parkovisku, ihneď sa chystal vybrať za Jinom, ktorého zazrel stáť pri obrovskej skupine ľudí v bielych a svetlomodrých oblekoch, no keď tadiaľ prechádzal, uvidel len to, ako nakladali na lôžko nejakého chlapca, ktorému však do tváre nevidel, takže to nechal tak a šiel do budovy nemocnice, výťahom sa dostal na tretie poschodie, zabočil vľavo a zostal mierne prekvapený, keď boli dvere od izby jeho najmladšieho  priateľa dokorán otvorené.

Vošiel dovnútra, kde však nebolo ani stopy po Taehyungovi. Mieste neho sa tam nachádzal Jin, snažiaci sa tlmiť svoje vzlyky pri čítaní listu, ktorý našiel pred niekoľkými minútami.

Namjoon sa poobzeral po izbe, pričom si všimol otvoreného okna a vtedy to doňho udrelo. Už vedel, kým bol chlapec, ktorému nevidel do tváre.

-¦-
ňom, ešte nám zostáva jedna časť a po nej už len epilóg:)