𝐥𝐨𝐯𝐞 𝐦𝐞, 𝐩𝐥𝐞𝐚𝐬𝐞

4

bolo to už desať dní odvtedy, čo Taehyungovým rodičom odobrala ich syna sociálka, no takmer nič sa odvtedy nezmenilo.

Jennie sa snažila zabezpečiť, aby bola už na druhý deň izba pre jej bratranca pripravená, pretože mu chcela pomôcť začleniť sa do spoločnosti a byť si tak s druhými rovný, a hlavný krok k tomu bol, aby spolu tí dvaja začali komunikovať a keby bol Taehyung umiestnený v nejakom sociálnom zariadení mimo mesta, takúto možnosť by nemali.

práve teraz napríklad so Seokjinom skladala Taehyungov nový písací stôl a keby ste medzi nimi a postavičkami z filmu A je to chceli hľadať rozdiely, našli by ste len jeden a to ten, že Jennie bola dievčaťom.

,,prečo vlastne bude ten tvoj bratranec bývať s vami?, " opýtal sa odrazu Seokjin a Jennie mu na chvíľu venovala svoju pozornosť.

,,Jin, povedala som, že sa o tom ne-"

,,nie, Jen. zakaždým si mi povedala, že mi to vysvetlíš neskôr. sme predsa priatelia, môžeš mi povedať čokoľvek."

miestnosťou sa ozval povzdych mladšieho dievčaťa.

,,vieš, je to trochu komplikované. kedysi, boli Taeho rodičia a moji rodičia spolupracovníkmi na viacerých projektoch, no strýko sa voči veľa ľuďom, medzi ktorými bol i môj otec, dosť zadĺžil a to malo za následok, že ich firma upadla a takisto i naše rodinné vzťahy. s Taehyungom som sa naposledy videla, keď mu boli štyri, ak nepočítam obdobie strávené v škole. naši rodičia sa už jednoducho viac nezniesli a preto sme sa prestali vídavať. no pred pár dňami mi došlo, že bola veľká chyba, keď som sa v škole a všade, kde som. svojho bratranca uvidela, ignorovať tie jazvy na jeho tele alebo takmer vždy červené oči od plaču. vedela som, že je šikanovaný na škole, no nerobila som si z toho veľkú hlavu, pretože to nikdy nebolo veľmi vážne, no postupom času sa to začalo zhoršovať. a netýkalo sa to len školy."

,,takže hovoríš, že-"

,,áno, Tae zažíval domáce násilie, Seokjin."

-

Namjoon znovu ležal na pohovke v izbe svojho brata, ktorý zatiaľ len nadával na všetkých učiteľov a vymenúvaval dôvody, prečo ich nenávidel. no jeho brat ho nepočúval. jeho myseľ bola plná myšlienok o chlapcovi, ktorého v prvý deň školy uvidel so svojimi novými spolužiakmi a takisto keď ho viedli ku psychologičke.

,,Namjoon! vôbec ma nepočúvaš!," odul naštvane pery Kook a zazrel na svojho staršieho brata, ktorý sa akoby práve prebral. z tranzu.

,,všímam si na tebe, že posledné dni nad niečím premýšľaš. ide snáď o nejakú skúšku?"

,,nie, Jungkook, o to nejde. ide o jednu osobu."

,,oh, žeby sa môj brat konečne zamiloval? "

,,nie, Kookie, to nie. ide o toho chlapca, ktorého učitelia vždy spomínajú a hovoria o tom, aby sa ku nemu všetci správali nejak inak, lebo to má vraj doma teraz ťažké."

,,uhm, myslíš Kim Taehyunga? Seokjin o ňom hovoril, keď sme spolu sedeli na obede. povedal tiež, že ten chlapec je vraj bratranec tej Jennie, ktorá chodí s Lisou a z časti velí školskej rade."

,,kto, do pekla, je Seokjin?! "

stále žijem :DDd