𝐥𝐨𝐯𝐞 𝐦𝐞, 𝐩𝐥𝐞𝐚𝐬𝐞

25

Taehyung zostal sedieť na posteli ako obarený. Skutočne sa s ním Namjoon práve rozišiel? Prečo? Spravil snáď niečo zle? Alebo mu už liezol na nervy tak, ako jeho rodičom?

Na druhú stranu, Seokjin ľutoval, čo povedal. Iste, za poslednú dobu s najstarším nemal ten najlepší vzťah, no určite ho nechcel pokaziť i Taehyungovi, ktorý oboch chlapcov tak vrúcne miloval.

,,T-Tae, ja...mrzí ma to, sk-"

,,Všetko si pokazil!"

Teraz to bol starší, kto zostal prekvapený. Taehyung na nich nikdy nezvyšoval hlas, aspoň zo slušnosti, keďže bol najmladší, no Seokjin mu to nedával za zlé. Vedel, že Taehyung sa teraz cítil hrozne.

Veď kto by nie? Len si to predstavte- strávite noc so svojimi priateľmi a ráno vám jeden z nich povie, že sa s vami rozchádza. Nikto by to nechcel zažiť.

,,Láska, prosím-"

,,Nie, nie, nie! Hyung, pokazil si to! Namjoon hyung ma už nemiluje, prečo si to spravil?!"

Starší sa zhlboka nadýchol, chystal sa mladšiemu už niečo povedať, no keď v Taeho očiach zazrel slzy, ktoré sa jedna za druhou kotúľali po mladšieho červených líčkach, radšej zostal ticho. Jin načiahol svoju ruku, aby Taeho pohladil po vlasoch, s myšlienkou ho hneď potom objať, no mladší sebou trhol, vyletel z postele, pozbieral si svoje veci a zamkol sa v kúpeľni tesne predtým, než ho Seokjin stihol zastaviť.

Ten sa čelom oprel o dvere a snažil sa pravidelne dýchať.

Práve rozbil vzťah svojich priateľov a Taehyung mu vykričal, že ho vlastne nenávidí, i keď to tak vyznieť nemalo. Pretože, zatiaľ, čo obaja starší chlapci doslova prekypovali hnevom, za Taeho hovoril smútok. Nechápal, prečo to Namjoon spravil. So Seokjinom sa predsa i predtým doťahovali, tak prečo teraz bral jeho slová Joon tak vážne? Tae si bol istý, že ich oboch starší veľmi miloval, tak o čom Jin vlastne hovoril? Hovoril vlastne Namjoon pravdu o tom, že sa mu páčil?

.... milovali ho vlastne vôbec niekedy..?

---

Keď Tae konečne opustil kúpeľňu, v byte už nebolo ani stopy po žiadnom z dvoch starších chlapcov. Smutne si povzdychol, berúc si zo stoličky mikinu, ktorú si tu najstarší dávnejšie nechal, prevliekol si ju cez hlavu a po nazutí tenisiek tiež opustil byt.

Vyšiel na ulicu a uvedomil si jednu vec-túto časť mesta určite nepoznal. A tak mu nezostalo nič iné, než sa nejakým spôsobom dostať domov. No a keďže peniaze so sebou nemal, musel zvoliť ten najjednoduchší spôsob dopravy a to síce-ísť po vlastných.

Zo začiatku sa mu nápad páčil, predsa len, čerstvý vzduch mu len dopomôže vstrebať všetky myšlienky, no keď slnko už začínalo padať za obzor, tento nápad sa mu až tak geniálny nezdal.

Stále sa totiž nachádzal v bytových častiach mesta, s tou výnimkou, že teraz pôsobili strašidelnejšie než cez deň.

Niekoľkokrát sa Taehyung naľakal na mraučanie mačiek, či toho, ako silný vietor doslova zhadzoval odpadkové koše na zem, no najviac ho vystrašilo, keď doňho niekto strčil tak, že spadol na zem a on spatril tvár, respektíve tváre ľudí, ktorí mohli za jeho pád. Nikoho z nich nepoznal, no keď medzi nimi zazrel Yeonjuna, začal sa triasť strachom.

,,Dlho sme sa nevideli, Taehyungie~"

-¦-
omjboze taky vikendovy update som este nikdy nemala