𝐥𝐨𝐯𝐞 𝐦𝐞, 𝐩𝐥𝐞𝐚𝐬𝐞

9

boli dva dni pred školským plesom. za celé očakávanie študentov na túto udalosť sa vonku stihlo dokonca poriadne ochladiť, takže veľa dievčat začalo pomaly ľutovať, že si na ples vybrali tak veľmi krátke šaty, nos tále ich to neodrádzalo od toho, aby si ich obliekli a vyzerali tak v ich očiach dobre.

zatiaľ, čo chlapcom ochladenie vôbec neprekážalo, inak by si na seba určite v pokoji obliekli hoci aj šortky, len aby im nebolo príliš teplo.

no, a práve Seokjin sedel oproti Taehyungovi, ktorý sedel za svojim stolom a niečo si tam kreslil. nikdy sa nezaujímal o školské udalosti a na plese nikdy nebol a ani to neplánoval, no Jennie a Seokjin s Nmjoonom jeho názor zmenili. šiel tam len kvôli nim a i to mu robilo problém, pretože nebol zvyknutý na veľkú skupinu ľudí. iste, chodil do triedy, kde bolo veľa žiakov, no nikto sa oňho nikdy nezaujímal a to mu len a len vyhovovalo.

,,Taehyung! vôbec ma nepočúvaš!," postažoval si Seokjin, keď si všimol, že Tae jeho slovám nevenoval takmer žiadnu pozornosť.

,,oh, prepáč, hyung," ospravedlnil sa mladší, no zrak od svojej kresby neodtrhol. potreboval ju dokončiť do začiatku zimných prázdnin, do ktorých síce stále zostávalo dosť času, no bál sa toho, že keby niečo pokazil, nemal by dosť času na to dokončiť to.

,,ukážeš mi aspoň čo to kreslíš už niekoľký deň?," opýtal sa zvedavo starší, a i keď odpoveď už poznal, i tak túžil vidieť dielo, na ktorom jeho kamarát pracoval. vedel, že Taehyung do svojich kresieb vkladal veľa, ich súčasťou boli často jeho pocity, o ktorých však teraz Jin veľa nevedel.

očakával totiž, že keď Taemu povie o svojom vzťahu s Namjoonom, bude sa radovať spolu s ním, no Taehyung zamrmlal len tiché ,,gratulujem" a nič viac. 

vedel, že si toho prešiel v živote veľmi veľa, no čakal aspoň nejaký náznak radosti, netušiac, že Taeho táto informácia o ich vzťahu skôr ranila, ako by sa z nej mal radovať.

mal oboch svojich kamarátov veľmi rád, možno i viac než to, a práve to bolo dôvodom toho, že svojmu priateľovi neukázal takmer žiadny náznak podpory jeho vzťahu s Joonom.

---

na druhej strane, Jungkook sa tešil z toho, že si jeho brat konečne niekoho našiel, dokonca kvôli tomu plánoval vystrojiť poriadnu oslavu, keďže jeho brat býval známy tým, že radšej preferoval známosti len na jednu noc.

,,Jungkook, žiadna oslava predsa nieje potrebná. veď vieš-"

,,môj brat si konečne niekho poriadneho našiel a ja to nemám osláviť? blázniš?!"

,,okrem toho-"

,,vystrájal by si tak aj keby som chodil s Taehyungom?"

,,Joon, čo to-"

,,nie, pýtam sa ťa normálnu otázku. čo by si robil, keby bol na Jinovom mieste Taehyung?," starší zvýraznil svoju otázku. nepáčilo sa mu, že jeho brat často súdil ľudí len preto, ako vyzerali, alebo ako o nich hovorili iní ľudia.

,,fajn, tiež by som vystrájal. ale hnevom, veď sa naňho-"

,,mám toho dosť, Jungkook!"

,,nemôžem za to, že ho nemám rád, ja-"

,,nie, ty len nemôžeš zniesť to, že o ňom na škole hovoria viac, ako o tebe, nieje tak?"

mladší neodpovedal.

,,ale ver mi, že keby mali o tebe hovoriť tak, ako hovoria o Taem, najradšej by sa prepadol pod zem."

a s týmito slovami starší opustil svoju izbu a odišiel do obývačky, kde čakal na svojho brata, od ktorého čakal vysvetlenie svojho správania.

a dlho čakať teda nemusel. Kook za ním totiž prišiel pár minút po tom, ako sa usadil na gauč a spokojne pozeral televíziu, ktorú však po príchode svojho brata znovu vypol.

,,hyung ja-  ja neviem, čo to do mňa za posledné týždne vošlo. všímal som si len toho, ako sa o všetkom a všetkých za mojej neprítomnosti hovorilo a takmer sa nezaujímal o to, prečo o nich tak hovorilo. mrzí ma to, ja..nevadilo by mi, keby si chodil s Taem, bol by som za teba šťastný, len-"

Jungkook to ani len nestihol dopovedať, pretože ho Namjoonom uväznil v objatí.

,,som rád, že mám späť svojho brata"

-¦-

s touto kapitolou niesom vôbec spokojná:(