𝐥𝐨𝐯𝐞 𝐦𝐞, 𝐩𝐥𝐞𝐚𝐬𝐞

26

Yeonjun sa začal k chlapcovi sediacemu na zemi až prirýchlo približovať, čo spôsobilo, že Taehyung sa od staršieho chlapca snažil dostať čo najďalej, no keď chrbtom narazil do steny,  vedel, že už nieje úniku.

,,Ale, ale. Čo to tu máme, huh? Snáď sa ma nebojíš, Taehyung," Yeonjun sa naoko zatváril urazene, no za tým pohľadom sa skrývala len túžba po tom, aby mladšiemu znovu ublížil.

A teraz mu jeho plány nik neprekazí....

---

,,N-Nie! Pre-Prestaňte! Prosím!"

Taehyung bol bezradný.

Tí ľudia ho odtiahli snáď ešte do temnejšej uličky, zahnali ho do kúta a práve sa ho dvaja z nich nechutne dotýkali. Nepáčilo sa mu to, veď komu by aj?

Naraz prestali. Najmladší chlapec si už myslel, že sa jeho trápenie už skončilo, no keď znovu zazrel Yeonjuna, naplno sa rozplakal. Nestačilo mu snáď, že mu život strpčoval už dosť? Čo chcel, dopekla teraz?!

,,Moji priatelia ťa ešte ani len na nič nepripravili, srdiečko, vieš o tom?, " starší sa nechutne zasmial, hladiac mladšieho červené líce premočené slzami.

Následne sa naklonil k jeho uchu a zašepkal: ,,Ja ti totiž ukážem, čo som s tebou chcel skúsiť už predtým."

Keď to Tae započul, začal sebou hádzať na všetky strany, kopal nohami a udieral do Yeonjuna rukami, no nič z toho nezaberalo a on bol chvíľu na to pritisknutý k stene, chrbtom k staršiemu.

Yeonjun sa k nemu naposledy naklonil, rukou ho chytil okolo pása tam, kde mal lem nohavíc a pomaly mu ich začal sťahovať, proti čomu sa mladší s plačom bránil, no nič nezaberalo, bol v pasci.

,,Oh, a nezabúdaj, že ťa chceme počuť, kurvička," starší sa znovu uchechtol, udrel Taehyunga po zadku, čo z chlapca vydralo bolestný vzdych, ktorý vystriedalo mladšieho kričanie, keď pri svojom otvore pocítil staršieho špičku.

Už vedel, že ho skutočne nik nezachráni....

---

,,Si kokot, a poriadny, " Namjoon nad poznámkou svojho brata pretočil očami a odvrátil zrak od mobilu.

,,Nevieš o tom, kurva, nič, tak sa nestaraj."

,,Viem, že Taehyung ťa miluje! A Seokjin hyung tiež, i keď to tak nevyzerá, " snažil sa mu vysvetliť Jungkook, pričom na Joona pozeral smutným a prosebným pohľadom.

,,Kookie, vieš, Jin-"

,,Hyung! Ja, dopekla, nechápem, prečo všetko zvaľuješ na neho! Skúsil si sa aspoň raz pozrieť na seba i svoje chyby? Pretože mne osobne nepríde, že by si práve ty bol to neviniatko a tvoji priatelia by niesli vinu. Povedz mi,-"

,,Vyspal som sa s Rinou," vyhŕkol naraz starší, na čo po ňom Jungkook hodil dva vankúše.

,,Ak si to takto povedal aj im, nečudujem sa, že ste sa rozišli."

,,To ja som-"

,,Ty idiot! Vážne ti to nedochádza?! Len tak sa vyspíš s nejakou kurvou a teraz čakáš, že Seokjin s tým bude úplne v poriadku? Si v poriadku, Namjoon?!"

,,Ale my sme boli pohádaní a ja-"

,,O to väčší dôvod nič také nespraviť. Ako si myslíš, že sa asi Jin cítil? Možno čakal, že sa udobríte a ty si mu pod nos hodil toto? Keby spravil toto on tebe, čo by si spravil, huh? Pretože by si to určite nenechal len tak, ako ťa teda poznám."

,,Asi...asi máš pravdu, Kook," prikývol nakoniec starší.

Zrazu sa v ňom akoby zázrakom nehromadil hnev, práve naopak-snažil sa na to pozerať z pohľadu jedného zo svojich priateľov, Seokjina a skutočne mu začínalo dochádzať, že nie vždy sú všetci na vine.

,,A Taehyung, hm? Čo spravil ten, že si ho tak hnusne odkopol?"

Tae...Tae...Taehyung!

---

,,Tak teda i nabudúce, Taeh-kurvička," Yeonjun a jeho partia sa pri svojom odchode nechutne zasmiali nad tým, ako teraz Taehyung vyzeral.

Ležal schúlený do klbka na zemi, jeho tričko bolo takmer celé roztrhané, celý sa mierne triasol a jeho pohľad bol taký..taký...prázdny?

Keď chlapcova partia spolu s ním odišla, Tae sa pokúšal aspoň posadiť, no každý jeden pohyb mu spôsoboval neskutočnú bolesť.

V tej chvíli pri sebe túžil, potreboval, mať niekoho, kto by ho objal a povedal mu, že to všetko bol len zlý sen, hnusná nočná mora, ktorá sa už nikdy nezopakuje, no ľudia, ktorí mu sľúbili, že tu pri ňom budú vždy, v dobrom aj v zlom, tu pri ňom zrazu neboli....

-¦-

my opinion? hrozne sa za túto kapitolu hanbím 😣🙏