𝐥𝐨𝐯𝐞 𝐦𝐞, 𝐩𝐥𝐞𝐚𝐬𝐞

27

Keď začal Taehyung ako-tak už prichádzať ku zmyslom, roztrasenou rukou si utrel uslzenú tvár a snažil sa vstrebať to, čo sa pred celkom hodným časom stalo.

Dotkli sa ho ľudia, ktorí neboli jeho priateľmi, videli ho tak, ako mohli len Namjoon a Seokjin. Ako sa to mohlo vôbec znovu stať?! Prečo sa to vôbec stalo jemu?!

S rukou pred ústami sa začal obzerať okolo seba, aby sa uistil, že tí ľudia skutočne odišli, keď v tom zazrel svoj, už, napol rozbitý telefón, ktorý vykukoval z vrecka jeho nohavíc, ktoré Yeonjun odhodil do kúta, neďaleko od mladého chlapca.

Pomaly sa k nim doplazil, prehodil si ich cez seba, aby ho aspoň trochu zakryli a roztrasene vzal do rúk svoj mobil.

Komu tak mal zavolať? Jin ani Joon to byť nemohli, už viac spolu netvorili vzťah a on ich tak už viac nechcel zaťažovať. Klikol teda na ikonu  kontaktov a prvý človek, ktorého číslo sa na obrazovke ukázalo, bola jeho sesternica, Jennie.

Klikol na jej telefónne číslo a čakal, pokým zodvihne.

,,Haló..Tae? Čo potrebuješ, nema-"

,,J-Jen-Jennie...?"

,,Taehyung? Hej, Tae, stalo sa niečo? Prečo plačeš, srdiečko? "

,,B-bolí to, J-Jennie...veľmi t-to bolí, ja-," mladšiemu chlapcovi sa zlomil hlas. Nevedel, ako jej mal vysvetliť to, že bol zneužitý, zase.

,,T-Tae, upokoj sa, prosím. Čo sa stalo, zlatíčko, hm? "

,,Y-Yeonjun...on..on"

,,Vydrž tam, kde si, dobre? Hneď sme u teba! "

A Taehyung čakal.

---

Jennie nevedela, čo skutočne sa stalo, no keď započula meno chlapca, ktorý bol Taehyungovým šikanátorom, nepotrebovala počuť viac.

Pomocou aplikácie si vyhľadala polohu svojho bratranca, zavolala svojich rodičov a spoločne sa vydali na miesto, na ktorom sa Tae mal nachádzať.

Už len pri názve tejto časti mesta sa pozastavovala a nevedela, čo Taehyung mohol v takej časti robiť, už len to, ako sa tam dostal bolo záhadou, ktorú sa snažila vyriešiť, no keď ich auto zastavilo a ona spolu s rodičmi vystúpili, na všetky tie myšlienky o tom mieste zabudla a snažila sa prísť na to, kde by sa jej bratranec mohol nachádzať.

Zo začiatku sa len obzerali po okolí a potom sa vrátili späť k ich autu, premýšľajúc, kde by sa tak Taehyung mohol nachádzať, keď sa im dostavila odpoveď v podobe vzlykov ozývajúcich sa z pochmúrne vyzerajúcej uličky, a i napriek pochybnostiam sa tam vydali, odhodlaní nájsť Taeho za každú cenu.

To však ešte netušili, že ho nájdu polonahého, skrčeného v kúte a s modrinami na jeho odhalenej pokožke. Namiesto jeho krásneho úsmevu tam teraz bol snáď ten najsmutnejší pohľad, aký by ste kedy mohli vidieť a Jennie netrvalo dlho a došlo jej, že za týmto určite stál Yeonjun so svojou partiou.

Otázkou však bolo; kde, do pekla boli Seokjin a Namjoon?!

Pokým sa staršie dievča nad týmto zamýšľalo, jej rodičia pribehli k ich synovcovi a začali sa ho pýtať na to, čo sa mu stalo, no tentoraz sa im nedostalo žiadnej odpovede ako inokedy, keď šlo i hocijaký iný problém. Taehyung bol vtedy doslova ako bábika-nehýbal sa, nerozprával. Čo mu teda bolo? Pýtali sa sami seba rodičia staršieho dievčaťa.

Jenniein otec teda bez váhania vzal Taehyunga do náručia a preniesol ho k autu, jeho manželka otvorila dvere na zadných miestach a on potom uložil svojho synovca dovnútra. Sama Jennie si k nemu o chvíľu prisadla a položila si Taeho hlavu do lona, skláňajúc sa k jeho tvári a venovala mu bozk na čelo, pričom na mladšieho líčka dopadli jej prvé slzy.