𝐥𝐨𝐯𝐞 𝐦𝐞, 𝐩𝐥𝐞𝐚𝐬𝐞

6

Jin znovu sedel v knižnici, kde si spisoval veci, ktoré potreboval zohnať na ples, ktorý sa skutočne rýchlo blížil. preto niet divu, že takmer celá škola šalela zo všetkého, čo sa toho týkalo, najmä dievčatá z toho, že nevedia čo si na tak dôležitú udalosť obliecť.

ostatní členovia rady už boli na ceste domov, ako im to Seokjin prikázal, pretože si to potreboval spísať a vybaviť sám.

akurát bol na časti s občerstvením, keď na svojom ramene ucítil niečiu ruku, na čo sa ihneď otočil a uvidel za sebou stáť človeka, ktorého by v knižnici čakal ako posledného na svete. Kim Namjoon.

,,čo tu chceš?! mám tu niečo rozrobené a nepáči sa mi, keď ma niekto vyrušuje," povedal otrávene, otočil sa späť ku stolu, no nečakal, že si Namjoon sadne oproti nemu.

,,woah, ak si takto nevrlý vždy, tak sa skutočne čudujem ľuďom, ktorí sú tvojimi priateľmi."

,,čo chceš?"

,,porozprávať sa. vraj vieš niečo o tom Taehyungovi, čo ho vzali na psychiatriu."

,,nie je to tvoja vec tak nechápem, prečo sa do toho staráš. a skutočne neviem, odkiaľ si vzal tú pičovinu, no Taehyung nie je na žiadnej psychiatrii, normálne navštevuje túto školu ako ostatní."

,,vlastne, sám neviem, prečo sa o ňom s tebou chcem rozprávať. ide len o to, že som ho s tými idiotmi videl, keď ho niekam brali a odvtedy na to neviem prestať myslieť," priznal napokon starší.

,,a prečo by som ti o ňom mal niečo povedať, huh?"

,,si jediný, ktorý o tom niečo okrem tej mladej Kim vie."

,,uh, dobre. poviem ti o ňom v skratke niečo, čo viem. ale! ak sa to dozvie Jennie alebo hocikto iný, varujem ťa, neskončí to pre teba dobre."

,,budem sa snažiť. keby niečo-"

,,Joon! žiadne" keby niečo" nie je! tu nejde o žiaden vtip alebo klebetu, na ktorú sa po chvíli zabudne! toto je skutočne vážne."

,,dobre, dobre. sľubujem, že o tom nikomu nepoviem."

,,nepováž sa to povedať ani tvojmu idiotskému bratovi. on aj jeho priateľ sú také klebetné sliepky, že sa pred nimi bojím hovoriť aj o tom, čo som jedol na večeru."

,,povieš mi už o čo ide?!"

,,vieš, Jennie je Taehyungova sesternica. donedávna to tak nevyzeralo, pretože sa ich rodiny prestali stýkať keď boli ešte deťmi, no pred niekoľkými týždňami sa zistilo, že u Taeho doma to nie je bezpečné, preto ho majú v starostlivosti rodičia Jen. chceš vedieť ešte niečo?"

Namjoon bol z počiatku ticho. nevedel, čo na to povedať. toho chlapca síce poznal len mesiac, no už teraz o ňom vedel omnoho viac vecí, ako o ktoromkoľvek svojom priateľovi.

,,prečo sa oňho zaujímaš aj ty, huh? ste snáď priatelia alebo čo?"

tentokrát zostal potichu Seokjin.
nevedel, či boli s mladším chlapcom priatelia.
áno, niekedy spolu prehodili pár slov, no mohol to nazývať priateľstvom?

niekde v hĺbke duše ale tajne vedel, že toho chlapca mal skutočne rád.

---

zatiaľ, čo všetky dievčatá zo školy mrhali svoj čas nad tým, že niekoľko hodín v nákupných centrách vyberali šaty na školský ples, Jennie už mala tie svoje vybraté a uložené na bezpečnom mieste.

to však neznamenalo, že mohla do plesu len odpočívať. rozhodla sa preto vziať do jej obľúbeného centra i Taeho, ktorému sa rozhodla spolu s Lisou pomôcť nájsť správny outfit. mal to byť totiž jeho už druhý ples na škole, no keďže sa toho prvého nemohol zúčastniť, Jennie mu ho chcela skrášliť aspoň dobrým výberom oblečenia a poprípade doplnkov.

keď mali už nákupy za sebou, nakúpené veci odniesli do auta a vydali sa do kaviarne, kde si na príkaz svojej sesternice dal Tae aspoň čaj, keďže odmietal zákusok.

podľa neho totiž preňho robila Jen už veľmi veľa. nebol zvyknutý na to, že sa oňho niekto zaujímal a i keď sa mu ten pocit začínal páčiť, stále odmietal to, aby mu Jennie a jej rodičia kupovali veci, ktoré boli podľa nich potrebné.

dokázal bez nich žiť doteraz, tak prečo by tak nemohol žiť aj naďalej? chceli mu snáď dať najavo to, akým úbohým životom donedávna žil?

---

keď sa Namjoon vrátil zo školy domov, neobtažoval sa pozdraviť nikoho zo služobníctva tak, ako to robil vždy. rovno sa presunul do svojej izby, kde naňho už vyčkával jeho brat s veľkým úsmevom na tvári.

,,tak, ako bolo na rande? dozvedel si sa niečo o tom mladom?," úškrnul sa mladší, no keď uvidel tvár svojho brata, úsmev mu z tváre okamžite zmizol.

,,nemám náladu na tvoje hlúpe reči, Jungkook."

,,ale notak, Namjo-"

,,je Taehyung ten chlapec, o ktorom si hovoril, že je radosť pozerať na to, ako pije vodu zo záchoda?!," opýtal sa razom starší.

,,o čom to-"

,,tak je?!"

Kook len bez jediného slova prikývol.

,,chcem, aby ste mu dali pokoj. nikto z vašej partie sa ani len krivo nepozrie na toho chlapca. ak zistím, že sa mu kvôli tebe niečo stalo, nepraj si ma."

Jungkook nechápal o čo zas išlo. jeho brat predsa nikdy nebol proti keď si robil srandu z mladších študentov alebo im nejak ubližoval. vždy sa na tom spoločne zasmiali, no teraz to bolo iné. Namjoon sa choval inak.

teda, to si myslel Jungkook.

v Joonovom svetle pohľadu to bolo jednoducho tak, že, rovnako ako Jin, pocítil v sebe túžbu niekoho ochrániť. ochrániť niekoho, kto bol pre tento svet až príliš krehký, nevinný a niekto, kto sa chcel cítiť byť niekým milovaným.

a takým človekom bol práve Tae...