ŽIVOT POLOBOHOV

GPS

Z pohľadu Lea

Vojdeme do provizornej jedálne. Stojí tam, kde tá stará, jediný rozdiel je, že zatiaľ nemá poriadnu strechu. Vlastne je to len pár stolov a lavíc pod plachtou na tyčiach. Ale dá sa tu najesť. Idem s Jasonom a Percym, ktorí celú cestu preberali moju, Jasonovu a Percyho noc s babami. Ako na to, že sú to chlapi, celkom dosť o tom kecajú. Uvidím Annie sediacu za stolom so svojimi súrodencami. Chcem sa s ňou ísť porozprávať o tom čo sa stalo, ale tesne na to ako ju uvidím, si ma všimne aj ona, všetko nechá tak a odíde. Chcem sa za ňou rozbehnúť, ale myslím, že by to veľký zmysel nemalo. Asi budem musieť počkať, kým ona nepríde za mnou.
,, Asi máš nevestu na úteku. " povie posmešne Percy a položí mi ruku na ľavé rameno.
,, Už to tak vyzerá." pridá sa k nemu Jason spojaci po mojej pravici. Strasiem Percyho ruku.
,, Ale nehovor. A ty máš tú svoju kde? Zbiera za tebou chaluhy čo ti cestou vypadali z mozgu?" dám mu na odplatu nežný dis.
,, Nie. Po pravde, práve sem letí." povie Percy a ja sa otočím na miesto, kam sa pozerá. Beží odtiaľ Annabeth a za ňou kráča Piper. Mám trochu obavy či to pri tej rýchlosti ubrzdí. Annabeth na hodí na Percyho a vlepí mu 100km/h - ovú pusu. Percyho trochu hodí dozadu, ale udrží to.
,, Mmmmmm, " vydáva Percy počas bozku. Piper a Jason sa objali a sledujú hentých dvoch zdivočených. Odlepia sa od seba s poriadnim mľaskotom.
,, Tak tu ju mám. Vidíš? Takto sa víta po krásnej noci." povie Percy a Annabeth ho buchne do brucha.
,, Čo to trepeš?" vyčíta mu.
,, Nič. Len pravdu. Však sme mali krásnu noc." hovorí Percy a približuje sa tvárou k Annabethinej. ,, Nie každý môže byť celú noc v objatí svojej lásky, " pobozká ju.
,, No, keď som sa v noci zobudila nebol si tam." povie Annabeth trochu urazene a odtiahne sa od neho.
,, Dobre tak toto je na iný rozhovor." povie Percy, zatne zuby a odvedie Annabeth preč.
,, Sú strašní." povie Jason.
,, Sú sladkí." namieta Piper.
,, Sú nadržaní. " dodám ja. Obaja sa na mňa pozrú akoby som povedal niečo, čo nie je pravda.
,, Ten pravý to hovorí." ozve sa Jason.
,, O čom neviem?" začne Piper.
,, Ale o ničom." poviem prevrátim oči a odídem si vziať niečo pod zub.

Prechádzam popri móle a premýšľam. Jason mi vravel, že sa tu včera rozprával Percy s Annie, tak som trochu dúfal, že ju tu nájdem. No čo. Ona je na skrýše expert, fakt. Len dúfam, že nesplnila to, čo vravela včera. To, že odtiaľto vypadne. Musím ju nájsť. Rozbehnem sa do lesa, možno bude tam. Tábor som už prešiel celý, takže ak sa neskrýva v Hérinej ubikácii alebo v nejakom rozostavanom zrube, musí byť už len tam. Dúfam.

Sakra práca. Toto nie je možné. Kde dopekla si? Hľadám ju už aspoň dve hodiny. Potrebujem sa vrátiť k práci na lodi. Cheirón bude chcieť, aby sme čím skôr vyrazili do Atén, tak ako vraví proroctvo.
,, Sakra!" zakričím a kopnem do kameňa, ktorý odletí do kríku.
,, Au! Ty debil, prečo do mňa hádžeš kamane?" ozve sa spoza kríku a vystrčí sa odtiaľ ryšavá hlava.
,, Rachel? Čo ty tu robíš? "
,, Čo asi? Meditujem, Valdez." povie nie veľmi vážne. Vôbec neviem posúdiť, či to myslí vážne alebo si robí len srandu.
,, Aha. No dobre."
,, To sa ani neospravedlníš? Jasné, prečo by si mal, veď si do mňa len hodil kameň."
,, Vlastne kopol. " opravím ju. Pozrie na mňa trochu desivým pohľadom. Akoby mi chcela svojimi zelenými očami vypáliť dieru do hlavy. ,, Dobre prepáč. Nechcel som."
,, No vidíš. Už je to v poriadku," povie najpriateľskejším tónom, aký som kedy počul a usmeje sa. ,, A prečo si vlastne kopol do toho úbohého kameňa?"
,, Len niekoho už dlho hľadám a neviem ho nájsť."
,, Jeho či ju?" povie potmehútsky.
,, Čo?" vychrstnem zaskočene.
,, No taaak. Kvôli niekomu nepodstatnému by si sa toľko netrápil, tak hovor. Chcem vedieť všetko. "
,, Nie je čo vedieť. A vlastne nemala by si byť ty tá, čo všetko vie?"
,, Správna poznámka. Ale žiaľ úplne všetko neviem. Takže to už vyklop. Možno ti pomôžem. Ak mi ju opíšeš, možno ju nájdem. Ale tak, že povieš čo pri nej cítiš."
,, Ako to myslíš?"
,, Jeden z darov Orákula. Privedieš ma k nej na základe tvojich citov."
,, To fakt?"
,, Fakt. "
,, No taaak.. Inak to zistiť nevieš?" chcem začať, ale rozmyslím si to. Nechcem jej o tom hovoriť.
,, Chceš ju nájsť či nie?" vychŕli na mňa.
,, Fajn!" asi nemám na výber, ,, tak čo mám hovoriť?"
,, Začni tým, ako sa cítiš, keď si s ňou, čo pre teba znamená, niečo čo na nej máš rád. "
,, No..." vdzdychnem si a ponorím sa do svojich myšlienok, ,, keď som s ňou, cítim sa akoby mi srdce chcelo vyskočiť z hrude. Zakaždým keď ju vidím, nedokážem vnímať nič iné okolo. Mám pocit, že jej úsmev je tá najvzácnejšia a najkrajšia vec, akú som kedy videl. Keď som pri nej, mám neprekonateľnú túžbu sa jej dotknúť, objať ju a už ju nepustiť, " dopoviem.
,, Wau. Tak to už hej. Skvele, Valdez." povie a povzbudzujúco na udrie po ramene.
,, Dobre, dobre našla si ju?"
Rachel zavrie oči, zvrášti obočie a dvoma prstami si oboma rukami krúži po spánkoch.
,, Má hnedé vlasy a na sebe tvoju kockovanú košeľu a riflové kraťase?"
,, Čo? Vlasy sedia, ale moju košeľu?"
Rachel odhrnie kríky a naznačí, aby som sa tam pozrel. Za kríkmi je ešte kúsok zeme a potom je už útes. Priblížim sa viac k okraju a uvidím ju pod ním. Sedí tam, vedľa rieky a hľadí vlny. Vážne má na sebe moju košeľu. Otočím sa späť k Rachel.
,, Takže to bolo celé divadlo, čo? Žiadne orák-GPS schopnosti nemáš."
,, Tak to ti nikdy neprezradím. A teraz už bež za ňou." povie mi, jaj jej venujem ešte jeden krátky pohľad a rozbehnem a dolu cestou.