Zmeniť svoj život?

273 31 2
                                    

Z pohľadu Piper

Po rozhovore s Cheirónom, mám čudný pocit. Nejak sa musíme dostať do tábora Jupiter, kam všetci odtiaľto utiekli. Prichýlili ich potom, čo to tu Chrýsaórova armáda aj s Oktaviánovými poskokmi a  oklamanými rimanmi zničili. Našťastie sem dorazila Reyna a všetko dala do poriadku. Chrýsaór sa vraj vyparil aj s jeho armádou a Oktaviánom. Ostatných zradcov niekam zatvorili a Reyna sa postarala o to, aby sa všetci dozvedeli o Okiho klamstvách. Teraz sú všetci tam a my sa k nim musíme čo najrýchlejšie dostať. Po Aténu Parthenonskú niekoho pošlú, ale kým sa dostanú sem a späť, tak už bude neskoro. Trvalo by to celú večnosť a navyše by sme museli letieť a Annabeth by to veľmi neprospelo. Musela by letieť na Pegasovi a to by mohlo ublížiť bábetku. Frank a Hazel sa rozhodli, že počkajú na Rimanov a postrážia Athénu Parthenonskú. My ostatní pôjdeme vlakom. Podľa Annabeth je to najlepšia možnosť.
,, Budete nám chýbať. Dávajte na seba pozor." hovorím Hazel a silno ju objímam na rozlúčku.
,, Neboj sa. Veď sa o pár dní uvidíme." povie a pozrie na mňa milým pohľadom.
,, Dobre, už musíme ísť." povie Jason.
,, Áno," povie Annabeth a objíme Franka. ,, Dajte pozor. Uvidíme sa. " otočí sa a kráča spolu s nami smerom k Táliinmu stromu.

Z pohľadu Hazel

Stmieva sa. S Frankom sedíme pred Hérinou ubikáciou.
,,Ktovie kde sú teraz ostatní." nadhodím. Frank ma chytí za ruku a ja sa oňho opriem. 
,, Určite sedia niekde vo vlaku a šaškujú. Neboj sa."povie a pobozká ma na čelo. ,, Budú v poriadku a my tiež." objímeme sa. Pozriem na Franka. Čím viac toho spolu prežívame, tým viac ho ľúbim. Pozeráme sa jeden druhému do očí. Cítim takú túžbu. Chcem ho pobozkať, ale stále sa bojím. Pomaly sa naše tváre približujú až dokým sa naše pery nestretnú. Každým bozkom sa cítim istejšie, odvážnejšie. Vôbec nepremýšľam. Niečo začujem a rýchlo sa od Franka odtiahnem.
,, Čo je?" spýta sa.
,, Počul si to?"
,, Počul čo?"
,, Toto počúvaj."poviem a nastavím si ruku k uchu.
,, To bol určite iba zajac alebo niečo." namieta  Frank.
,, Pssst." dám si prst pred ústa. Začujem to znovu. Akoby sa k nám niekto zakrádal. Už to začul asi aj Frank, pretože vzal do ruky meč a zaujal bojový postoj. Tiež vezmem svoju zbraň a postavím sa k nemu. Pomaly kráčame bok po boku smerom k Aténinej ubikácii odkiaľ to šlo. Postvím sa pred dvere s tým, že idem dnu, keď na mňa z dverí vybehne asi sedemnásťročná baba s vyplašeným výrazom a slzami v modrých očiach. Akonáhne do mňa narazí spadneme na zem a obe začneme kričať. Konečne sa pozbieram zo zeme, vezmem zbraň a postavím sa k Frankovi. Ona sa postaví oproti nás ale nie v bojovom postoji. Zdvihne pravú ruku pred seba na obranu a ľavou si drží pravý bok. Lepšie si ju prezriem a zbadám na jej ľavom líci jazvu. Nie je ju dobre vidieť poza dlhé škoricové vlasy.
,, Nie prosím. Neubližujte mi." vraví vystrašene.
,, Neboj sa my len... Mysleli sme si, že... Ale to je vlastne jedno." poviem a zložím zbraň. Frank takisto. Dievča si vydýchne.
,, Kto si?" spýtam sa opatrne a prijdem k nej bližšie. ,, Si v poriadku?"
,, Som Kristen, dcéra Atény. A nie tak celkom," odhrnie ruku z rany na boku. Jasné. Keď povedala Aténino meno spomenula som si na ňu. Párkrát som ju v tábore už zahliadla. Väčšinou sedávala na strechce Aténinej ubikácie a stále si niečo písala alebo kreslila.
,, Poď, ošetríme ti to." poviem a vediem ju preč. Ešte sa otočím za Frankom, ktorý stojí ako obarený. Neviem čo sa mu stalo, ale budem mať čas sa ho na to spýtať aj neskôr.

Z pohľadu Annabeth

Obsadili sme si kupé len pre seba. Sedím pri okne vedľa Lea a Annie aby Piper mohla byť pri Jasonovi.
,, Mali sme šťastie. Nerada by som celú cestu prestála, alebo presedela pri nejakom úchylovi alebo neandrtálcovi." poviem.
,, To teda. V takýchto prípadoch je dobré mať na blízku pegasa." povie Piper.
,, Ja som tak hladná. Dajte mi niečo zjesť. Hocičo."vyšilujem.
,, Vydrž. Jason sa určite o chvíľu vráti aj s kopou jedla." povie Piper a ľahne si cez celú sedačku oproti nám.
,, Dúfam, že sa rýchlo vráti, pretože som tak hladná, že keby tu bol Blackjack asi ho zjem. Viem, že by mi za to asi nepoďakoval, ale teoreticky je niečo ako kôň takže..." pokračujem.
,, Mám starú žuvačku, chceš?" navrhne mi Leo a vyberie z vrecka rifiel ružovú žuvačku, na ktorej sú nalepené vlákna z oblečenia a omrvinky čo mal zrejme vo vrecku tiež.
,, Nie ďakujem."ohrniem nad tým nos. Potom sa otočí k Annie: ,, Nechceš?" 
Annie potrasie hlavou a odmietavo skrčí nos.
,, Keď myslíte.." povie Leo, mykne plecom a vhodí si žuvačku do úst. Všetky tri sa zatvárime dosť znechutene.
,, Čo?"spýta sa nás Leo. ,,Ale nič. Už som si zvykla." Pomyslím si, ale nič nepoviem. Konečne sa otvoria dvere a v nich stojí Jason s plnými rukami jedla a piatimi plechovkami coly. Ani ho nenechám sa posadiť. Hneď sa naňho vrhnem a vezmem prvú vec čo schmatnem. Jason si sadne k Piper a položí všetko na malý stolík predomnou. Neviem či urobil dobre. Ostatní si tiež podelia jedlo. Nikto ani nepípne. Akurát Piper, keď napomýna Lea aby nemlaskal.

Už je tma. Ani neviem koľko je hodín, ale myslím, že môže byť okolo druhej. Neviem spať. Musím rozmýšľať nad dieťatkom a nad životom. Všetko je tu preň nebezpečné. Niekoľkokrát som už oň mohla prísť. Pri všetkých tých bojoch a výpravách. Už to nie je ako kedysi. Vtedy by som za výpravu dala hocičo, ale teraz... By som dala všetko za normálny život. Bez oblúd, kde by jediným nebezpečným bola škola. Aj keď pre mňa asi ani nie.
Pozerám von oknom a sledujem prírodu prebiehajúcu mi pred očami. Mesiac v splne osvetlovať jazero, okolo ktorého práve ideme. Pri tej myšlienke mi naskočí jedna z najčastejších vecí, nad ktorou musím stále premýšľať - Percy. Ktovie kde je teraz. Či je stále v podsvetí, alebo sa rozhodol vrátiť ako niekto iný. Stisnem jeho táboroví náhrdelník na mojom krku. Chýbaš mi Percy. Ani nevieš ako. Bez teba sa cítim sama. Aj keď mám prieteľov. Pozriem na Piper a Jasona oproti mne ako spia v náručí a na Lea ležiaceho na Annieinom pleci. Tá ho dorazí keď sa tak zobudia. Usmejem sa. Potom pozriem na svoje bruško a pohľadím si ho. Už rastie a ja to nemôžem zastaviť ani spomaliť. Je hrozne nebezpečné ho teraz nosiť pod srdcom. Ale ja to zvládnem. Nejak zariadim aby si bolo v bezpečí zlatíčko moje. Aj keby sa mám vzdať svojho doterajšieho života. Keď nad tým tak premýšľam dnešok bol vážne fajn. Nestalo sa nič, čo by malo zlý vplyv na moje tehotenstvo ani na mňa. Boli sme v bezpečí. Možno to je tá správna cesta ako ísť ďalej. Žiť ako normálni ľudia.

ŽIVOT POLOBOHOVWhere stories live. Discover now