ŽIVOT POLOBOHOV

Sirény

Z pohľadu Piper

Au moja hlava. Otvorím oči a snažím sa zistiť kde som. Ležím na posteli v nejakom stane. Nadvihnem sa, ale hneď ako to urobím oľutujem to. Akoby mi v hlave explodoval granát. Zastonám a znovu si ľahnem. Začujem ako niekto vošiel do stanu - teda skôr dobehol - a pozriem sa tým smerom.
,, Piper, si v poriadku? Strašne som sa bál." hovorí ustarane Jason.
,, Áno, áno, čo sa..." rozmýšľam prečo som tam kde som. Vtom mi dopne. ,, Annabeth!" vyletím a sadnem si, akoby mi už nič nebolo. ,, Pri všetkých bohoch. On ju má. Chrýsaór ju uniesol." vyšilujem a Jason sa ma snaží upokojiť.
,, Piper, pokoj. Upokoj sa a hovor pomaly. Čo sa stalo?" hovorí tak pokojne, až ma to vytáča. Keď chcem začať hovoriť, niekto odhrnie dvere do stanu. Keď uvidím kto to je, vyvalím oči a zabudnem aj dýchať.
,, Piper! Konečne si hore."  Zvolá hneď ako vojde. Nezmohnem sa ani na jediné slovo. Len tam tak sedím s otvorenými ústami a vytreštenými očami. Zaregistrujem Percyho pohľad. Keď vošiel bol odhodlaný a plný starostí, ale teraz je uvolnenejší a zdá sa mi, že je v ňom aj trochu šťastia. Pomaly kráča ku mne a ja z neho nemôžem spustiť pohľad.
,, Percy." konečne zo seba vypľujem. ,, Ty si..." pozriem na Jasona a znovu naňho. ,, Akoto, že si...?" stále striedavo pozerám na chalanov a nechápem čo sa to deje. ,, Ešte stále som v bezvedomí alebo spím alebo čo sa to deje?" neprestávam. Jason trochu ustúpi od postele a Percy ma objíme.
,, Si hore a vôbec sa tým netráp. Som živý a som tu znovu s vami." povie a ja ho stlačím tak silno, akoby som z neho chcela vytlačiť dušu.
,, Piper, viem, že si nadšená z toho, že ma vidíš, ale ocenil by som keby ma nezadusíš." povie trochu pridusene. Zasmejem sa až mi vyhŕknu slzy. Povolím zovretie a on sa odtiahne.
,, Ako si to prežil? Veď sme predsa videli ako na teba spadla jaskyňa." nechápem.
,, To je na dlho. Teraz nemáme čas to riešiť. Musíme nájsť Annabeth." povie a chytí ma za ruku. ,, Musíš mi povedať všetko, čo si pamätáš."
,, Na to tiež nemáme čas. Musíme sa k nej rýchlo dostať." poviem a zleziem z postele. Trochu sa mi podlomia kolená, ale Percy s Jasonom ma zachytia.
,, Čo to vyvádzaš?" spýta sa ma Jason a chce ma uložiť späť do postele, ale ja sa mu vytrhnem. Tentoraz už stojím pevne.
,, Nemôžme viac čakať. Ja budem v pohode. Dám si ambróziu, nektár a budem v poriadku. Ale Annabeth s Chrýsaórom v poriadku určite nebude. Musíme ísť hneď za ňou." poviem a vybehnem zo stanu. Bežím rovno na Argo II. Trochu sa mi cestou točí hlava, ale jaa to zvládnem. Jediné čo teraz chcem urobiť je nájsť Lea. Vybehnem hore na palubu.
,, Leo! Leo, kde si?" kričím na celú loď. Konečne vybehne hore na palubu.
,, Piper, nejaká si nabudená vzhľadom na to, že si bola polomŕtva keď som ťa naposledy videl."
,, Áno som. Kedy bude môcť Agro II. vyplávať?"
,, Plávať aj hneď, horšie je to s lietaním." povie. To bude musieť stačiť.
,, V tom prípade nachystaj všetko potrebné, pretože dnes vyplávame." poviem trochu zaskočenému Leovi.
,, Rozkaz, kapitán!" povie a nadšene sa rozbehne k nejakým lanám. ,, Konečne nejaká akcia. Počuješ zlatko? Ideme na párty." kričí na svoju loď.
,, To myslíš vážne?" spýta sa Jason, ktorý stojí za mnou aj s Percym. Vôbec som si nevšimla kedy ma dobehli.
,, Úplne vážne." poviem.

Ja, Jason, Percy, Hazel, Frank a Leo sme pred pár hodinami vyrazili na cestu. Stretli sme sa s Cheirónom, ktorý bol takisto dosť prekvapený - v dobrom slovazmysle - že videl Percyho. Hneď ako sa to k nemu dostalo prišiel sem, aj keď mal vraj nejaké vybavovačky v Tábore Jupiter. Hovoril, že tesne predtým, ako mu to povedali z tábora odišiel Tyson, takže o tom, že je jeho brat nažive ani netuší. Hádam sa to k nemu nejak dostane. Cheirón nám dal pár rád ohľadom cesty, ale v podstate sme len vzali jedlo, vodu a zbrane a vyrazili sme. Chalanom som povedala to, čo mi vravel Chrýsaór. Že ak ju chceme späť, máme mu priniesť Poseidonov trojzubec, inak ju zabije. Pripadá mi to smiešne vzhľadom na to, že sme jeho získanie ani len neprehodnocovali. Neviem čo si myslel, keď ho od nás chcel. Veď predsa vie, že Percy je... teda bol... vlastne to je jedno, proste, že bol preč.
Ideme na nejaký ostrov neďaleko Grónska, takže to asi trochu potrvá. Už ma unavujú tieto neustále cesty. Nechcem už žiadnu ďalšiu výpravu. Zachránime Annabeth a končím. Už to viac znášať nemôžem.

Z pohľadu Percyho

Plavíme sa už deň aj pár hodín. Pomaly o tom prestávam mať prehľad. Sedím v podpalubí pri okne, vnímam more, a tak trochu sa ponáram do vnútra mojej mysli. Chýba mi Annabeth. Ani to neviem opísať. Cítim sa bez nej prázdny. Kto vie, či už má bruško. Chcem ju vidieť. Chcem, aby bola tu pri mne. Aby som ju mohol objať a pobozkať. Prisahám, že keď ju nájdem, už ju nikdy nepustím. A už žiadne výpravy. Nič také. Vezmem ju a presťahujeme sa do tábora Jupiter, tak ako chcela. Už žiadne výmysly. Dieťatko aj ona budú v bezpečí a to je hlavné. Ja si už nejakú zábavku nájdem. Ako tak premýšľam, pozriem sa von oknom. Všade je tma, ale aj tak neďaleko od nás uvidím útesy. Chvíľu na ne hľadím, keď mi to dôjde.
,, Do riti!" skríknem, prudko sa otočím a vrazím do stola. Celý ho zvalím na zem a skoro spadnem aj ja, ale udržím sa na nohách. Zapotácam sa dopredu a rozbehnem sa na palubu. Uvedomil som si totiž jednu vec. Útesy, more, loď, keď pridám spev a krásne ženy, tak mi z toho vychádza len istá smrť. Možno nie pre mňa, ale mojich priateľov určite.  Ako je to v tom príbehu... Premýšľam. Vosk. Potrebujem sviečku. Zbehnem do kuchyne a hľadám sviečku. Prehrabávam šuflíky, ale nikde nič. Pozriem nad seba zúfalým pohľadom a čo nevidím. Dve sviečky. Mal som ich rovno pod nosom. Asi by som si mal kúpiť okuliare. Zdrapnem ich a zapaľovač na poličke pri dverách tiež. Bežím hore. Keď otvorím dvere na palubu, Leo a Jason ma mňa vrhnú nechápavé pohľady.
,, Poďte sem všetci!" skríknem, aby prišli aj ostatní. Začnem rozpúšťať sviečku.
,, Percy, čo to robíš?" spýta sa Piper a pozrie na mňa tým pohľadom, akoby hovorila ,,preskočilo ti?".
,, Musíme preplávať okolo útesov." poviem.
,, To nie..." dôjde to aj Leovi. ,,Sirény."
,, Presne. Musíme sa na ne pripraviť." prikývnem mu.
,, Ako?" spýta sa Hazel ustráchane.
,, Zohni sa a daj sem hlavu." poviem.
,, Prečo?" nechápe.
,, Uvidíš." odpoviem jej a opatrne jej dávam vosk do ucha.
,, Aaa to páli." Mykne sa.
,, Lepšie než umrieť utopením, alebo byť zožratá zaživa." poviem.
,, To hej." prikývne a nastrčí druhé ucho.
Postupne upchám uši každému až na seba. Práve sa na to chystám, keď to začujem. Ten prekrásny spev. Pomaly kráčam k zábradliu lode. Omamný hlas volá nežne moje meno. Ten hlas sa ale mení. O chvíľu ho spoznám. Patrí Annabeth. Rozbehnem sa, aby som ju našiel. V tom ju uvidím sedieť na jednom z kameňov.
,, Percy," volá na mňa, ,, poď ku mne. Chýbaš mi. Potrebujem ťa. " Naznačuje aby som šiel za ňou.
,, Už idem Annabeth!" skríknem. Nemyslím na nič len na to, že musím ísť za ňou. Už prekračujem zábradlie, keď ma minimálne dva páry rúk stiahnu späť. Ležím na palube, metám sa a pred sebou nič nevidím. Len machule. Niečo ma drží a kričí na mňa, ale vôbec nevnímam kto ani čo.

Z pohľadu Jasona

Toto nie! Keď uvidím Percyho, ako prekračuje zábradlie, uvedomím si, že nemá zapchaté uši. Okamžite sa k nemu vrhnem a Leo ma nasleduje. Spolu stiahneme Percyho späť na palubu. Snažíme sa ho udržať v pokoji, ale stále sa metá. Je ako šialený. Kričím naňho, aby sa upokojil a Leo tiež.
,, Musíme sa odtiaľto dostať!" kričím na Lea, aj keď je vedľa mňa. Ale asi ma nepočuje, pretože stále vidím ako kričí na Percyho a mňa vôbec nevníma. Toto nie je dobré. Percymu vôbec nedochádzajú sily, zato mne ich už veľa nezostáva. Neudržím ho. Nakoniec ma Percy odstrčí a ja vrazím do zábradlia. Zveziem sa k zemi. To je strašná bolesť. Sedím na zemi a sledujem ako Percy premôže Lea a udrie ho po hlave doskou, ktorá ležala neďaleko na sude tak, že v okamihu padne na palubu. Snažím sa vstať a zastaviť ho, ale nemôžem sa k tomu prinútiť. Percy sa ani len neotočí, ani nezaváha... Proste len preskočí zábradlie. V tom tam dobehne Piper s Hazel. Žiaľbohom trochu neskoro. Piper mi pomáha vstať a Hazel prezerá vodu, či neuvidí Percyho. Nechcem jej brať nádeje, ale ten parchant vie dýchať pod vodou, takže pochybujem o tom, že by bol taký sprostý, aby plával na hladine. Po chvíli to vzdá a ide na pomoc Leovi, ktorý sa medzitým prebral. Vyzerá trochu dezorientovaný, ale vzhľadom na to akú ranu práve dostal sa mu nečudujem. Porazí ma z toho morského smrada. Vráti sa z mŕtvych a o chvíľu sa zase vrhá na istú smrť. Dúfam, že bude v poriadku, aj keď... So sirénami nie je sranda. Nerád to priznávam, ale hrozne sa oňho bojím. Bojím sa, že to nezvládne a budem za to niesť vinu ja, pretože som ho nezastavil. Nepomohol mu, ani ho nehľadal. Musíme ísť ďalej. Nesmieme riskovať, že tie spievajúce obludy dostanú ďalšieho z nás. Okrem Percyho tu nie je nikto, kto by mal reálnu šancu prežiť. A Annabeth hrozí smrť každú minútu čo pri nej nie sme, takže si musíme pohnúť. Každá jedna sekunda je dôležitá.