ŽIVOT POLOBOHOV

Konečne šťastný

Z pohľadu Annabeth

Ako kráčame s Percym ruka v ruke do hlavnej budovy, začujem niekoho kričať.
,, Mali ste ma nechať ich rozdrviť!'' Kričí tréner Hedge. S Percym sa na seba pozrieme a rozbehneme sa do hlavnej budovy. Všetci vedúci ubikácii(plus Grover ) sa už zhromaždili okolo ping-pongového stola.
,, No konečne. Už čakáme len na vás.'' Povie Grover. Sadneme si k stolu. Vedľa sedí Frank s obviazanou rukou a Hazel spolu s Hedgom niečo vysvetľujú Cheirónovi.
,, Čo sa ti stalo?''spýtam sa Franka.
,, Dve slová- Búrkoví duchovia.''povie a pozrie sa na Hazel, ktorá si k nám prisadá.
,, Takže, vitajte.''povie Cheirón. ,, Dnes sme sa tu nezišli kvôli táborovým aktivitám, ale oveľa vážnejšej veci.'' Kývne hlavou ku dverám. Stojí v nich Rachel. Vôbec som si ju nevšimla. Príde bližšie a postaví sa medzi mňa a Percyho. Chytí nás oboch za jedno plece a začne sa okolo nej valiť zelená para.

Rovnaká krv zradí sestru
na stranu temna sa postaví
medzi priateľmi nenávisť spôsobí

Ukradne symbol mieru Gréckeho a Rímskeho sveta
Brána smrti bude znovu otvorená

K zavedeniu mieru vedie cesta dlhá a kľukatá
v ríši Athény časť nej leží zakliata

Brat bratovi sa pomstiť musí
jeden z nich porážku okúsi

Potomok múdrosti a mora bude počatý
nebude sa môcť brániť v zajatí

Šesť priateľov z rôznych svetov sa spojí
ochrániť niečo na čom im záleží

Rozhodnutie jedného z nich čaká ťažké
zachrániť to čo najviac miluje
či nenechať svet podľahnúť záhube.

Proroctvo. Mohla som to tušiť. Rachel dopovie a hmla zmizne. Pozriem sa na ňu, ale vidím, že jej nie je dobre. Je celá bledá a vyzerá na odpadnutie. Percy sa postaví a uvoľní jej miesto. Pozriem sa mu do tváre, ale nevyzerá prekvapene. Skôr nahnevane. Pravdepodobne toho znovu vie viac ako ja.

Z pohľadu Percyho

Toto hádam nie je ani možné. Zakážu mi povedať Annabeth o proroctve, ale oni jej ho ešte v ten istý deň povedia. Mám sto chutí niekoho z nich zabiť. Idem za Cheirónom na druhú stranu stola. Annabeth sa na mňa pozerá, ako keby sa jej niečo nezdalo. Chvíľu sa tvári úplne neprítomne. Zatiaľčo sa ostatní dohadujú, ona tam len tak sedí a pozerá sa ktovie kam. Všetci sa prekrikujú, hádajú sa, keď v tom Annabeth z ničoho nič vypúli oči, akoby jej práve teraz niečo došlo. Postaví sa od stola a odpadne. Nikto si to ani nevšimne, kým sa za ňou nerozbehnem.

Z pohľadu Annabeth

Premýšľam nad slovami z proroctva. Ukladám si ich v hlave a snažím sa z nich niečo poskladať.
Rovnaká krv zradí sestru... neviem prečo, ale mám pocit, že sa to nejako týka mňa. Druhá strofa mi je skoro úplne jasná. Znovu to všetko.... našla som Aténu Parthenónsku,.... to chce odo mňa Athéna. Ale vtedy som cítila to čo nikdy predtým. Podsvetie, boje, skoro som stratila Percyho..... nechcem, aby sa to zopakovalo.
Postavím sa a chcem odísť, pretože viem, že už viac nedokážem nad tým proroctvom uvažovať. Ďaleko sa však nedostanem. Z ničoho nič odpadnem.

Kde to som? Som na nejakom ostrove. Pred sebou uvidím sovu. Vydám sa za ňou s nádejou, že mi pomôže. Vedie ma do tmavej jaskyne. Jediné svetlo dávajú koše s gréckym ohňom po stenách. Pred sebou uvidím obrovské medené dvere s rôznymi kresbami. Podídem bližšie a sova zmizne. Chcem sa vrátiť, ale cesta, ktorou som sem prišla zmizla. Jediný východ sú tie dvere. Idem k nim bližšie a otvorím ich. Vojdem do miestnosti s nízkym stropom. Dvere sa zabuchnú. Na konci miestnosti uvidím svetlo. Pozriem sa lepšie, ale to čo uvidím vôbec nie je lepšie. Valia sa na mňa tisícky pavúkov. Začnem búchať na dvere, ale nič sa nedeje. Nikto mi neotvárala. S krikom sa schúlim na zem. Pavúky na mňa vyliezajú, štípu ma a obalujú pavučinou. Zrazu som opäť to vystrašené dieťa, ktorému nikto neveril, skrývajúce sa pod perinou pred kopou pavúkov. Kričím z posledných síl. Snažím sa privolať Percyho, ale neprichádza.

Z pohľadu Percyho

,, Annabeth!''zakričím. Všetci sa otočia a postavia sa od stolu. Chytím Annabeth za hlavu a snažím sa ju prebudiť. Zareaguje, ale nie tak, ako som si predstavoval. Začne so sebou hádzať, brániť sa a popritom kričí moje meno.
,, Annabeth!''snažím sa jej chytiť ruky. Konečne sa mi to podarí a Annabeth prudko otvorí oči. Obzerá sa okolo seba a rýchlo dýcha.
,, Annabeth. Pozri sa na mňa. Si v poriadku.''poviem jej. Ona sa mi s plačom hodí do náručia. Cheirón nás pošle aj s Rachel do mojej ubikácie. Vraj tam príde za nami a oznámi nám, čo sa dialo po našom odchode. Grover chcel ísť s nami, ale Cheirón ho potreboval tam. Rachel šla Annabeth po nejaké veci do jej ubikácie a ja sa ju snažím po ceste upokojiť a zistiť, prečo tak vyvádzala. Držím ju okolo ramien a ona mňa okolo pása, ale tak silno, že keby ma stačila čo i len o trochu silnejšie, zlomí mi rebrá.
,, Annabeth mohla by si ten stisk trochu povoliť?''poviem trochu pridusene.
,, Prepáč.''povolí a ja vydýchnem.
,, Povieš mi už prečo si kričala?''
Vydýchne. ,, Niečo som videla.''
,, Čo?''
,,Ja.... nevadí ak ideme k tebe? Čo ak to zistia?''zmenila tému. Nechcem ju teraz tým trápiť, a tak jej odpoviem.
,, Zabudol som ti to povedať. Môžeš bývať u mňa. No Cheirón mal podmienku.''
,, Ty si sa to pýtal Cheiróna?''
,, No, áno.''
,, A to prečo? A akú podmienku?''
,, Mal som pocit, že to dovolí. A tá podmienka..... Rachel tam bude bývať tiež.''
,, Čože?''
,, Ale nemyslím, že sa niečo zmení.''
,, Niečo? Všetko sa zmení. Napríklad už nebudeme môcť spať v jednej posteli.''
,, A to už prečo?''
,, Predstav si to. Ja a ty v jednej posteli a Rachel vedľa nás. Tak to teda nie.''
,, Annabeth....''
,, Nie!''povie a ide kus predo mnou.
,, Hádam nežiarliš....''poviem a približujem sa k nej tak, aby ma nevidela.
,, Ja,aaa...''Otočí sa, ja k nej pribehnem zozadu, zdvihnem ju a zatočím vo vzduchu.
,, Percy!.... Pusti ma!''smeje sa. Položím ju, ale nepustím. Otočím ju k sebe a pobozkám. Zasmejeme sa a stále sa objímame. Znovu sa pobozkáme, keď na nás zakričí Rachel.

Z pohľadu Rachel

Akurát sa vraciam z Annabethinej ubikácie. Vzala som jej skoro všetky veci, tak dúfam, že jej nebude nič chýbať. Už som skoro v Percyho ubikácii. Keď prídem, čakám, že Annabeth s Percym už budú tam, no mýlim sa. Zložím Annabethine veci na posteľ a idem sa po nich pozrieť. Takéto niečo som už dávno nevidela. A nie som jediná. Skoro všetky oči sa pozerajú na to isté miesto, ako ja. Annabeth a Percy sa smejú, objímajú a bozkávajú. Konečne sú šťastný. Až ma mrzí, že som povedala to proroctvo. No teraz ma viac mrzí to, že ich musím  vyrušiť. ,,Hej, hrdličky! Mohli by ste s tým počkať aspoň dnu.'' Zakričím na nich s úsmevom.

Z pohľadu Annabeth

Keď začujem Rachel obaja sa k nej otočíme.
,, Dáme preteky?''spýta sa Percy s tým úsmevom, ktorý som tak nenávidela a zároveň som sa doň ešte väčšmi zamilovala.
,, Nemáš šancu.''odpoviem mu a neprestávam sa usmievať.
,, To sa uvidí.''povie a vyštartuje. Pustím sa za ním.
,, Podvádzaš!''kričím za ním. On sa iba otočí ,usmeje a začne utekať ešte rýchlejšie. Ako sa ho snažím dobehnúť, uvidím, že sa všetci okolo, na nás pozerajú. Percy spomalí. Neviem prečo, ale je mi to jedno. Predbehnem ho a smejem sa. On znovu zrýchli ,zdvihne ma, zatočí a položí. Obaja sa iba smejeme a nevnímame svet okolo nás. Po dlhom čase som konečne aspoň na chvíľu zabudla na všetky problémy a jednoducho si užívam to, že som s Percym.

Je to tu:-) ďalšia kapitola. Dúfam, že sa vám páči :-) budem sa tešiť každému vote aj komentu :-)
Prepáčte za chyby a zatiaľ Bey:-):-):-)