ŽIVOT POLOBOHOV

Už zase?

Z pohľadu Percyho

Konečne je všetko po starom. Ja som s Annabeth, Grover s Juniper, Jason s.... no to je jedno. Až na obludy sa všetko obrátilo na dobré. Annabeth si na mňa ešte nespomenula, ale viem, že sa to čoskoro stane. Cheirón síce neprišiel na to, ako na mňa mohla zabudnúť, no pracuje na tom. Aspoň to vraví . Dúfam, že na to príde. Aj keď sa do mňa znovu zamilovala, chcel by som, aby si spomenula na všetko, čo sa medzi nami stalo. Keď jej to hovorím, nie je to také ,ako keby to zažila.
O polhodinu sa máme s Annabeth stretnúť pri lezeckej stene. Dúfam, že tam bude. Nechcel by som ju zase hľadať. Nezostáva veľa času, a tak idem napred.
Už som skoro tam, keď stretnem Grovera.
,, Čau, Percy.''
,, Čau. Kde máš Juniper? Ste na sebe nalepení, odkedy sa vrátila.''
,, Ty máš čo hovoriť. Ty a Annabeth sa od seba nepohnete ani na krok. Ste ako magnety. Kam ide jeden, tam ide aj druhý.''
,, Keď už hovoríme o Annabeth , nevidel si ju? Mali sme sa tu stretnúť.''
,, Akoby nie. Je na lezeckej stene. Pokúša sa prekonať svoj rekord, ktorý si ale nepamätá a neverí, že vyliezla tak rýchlo.''
,, To je celá Annabeth. Nikdy jej nie je nič dobré.''
,, Okrem teba.''podotkne Grover a kráčame spolu smerom k lezeckej stene. Už z diaľky uvidím Annabeth. Lezie tak rýchlo, že sa začínam báť, aby nespadla. Moje obavy sa potvrdili. Annabeth sa odtrhlo lano a spdla na zem.
,, Annabeth!!!'' Zakričím a bežím k nej, ako najrýchlejšie môžem. Zohnem sa k nej a dám jej dolu prilbu. Vzadu na hlave má krv.
,, Annabeth!'' Potrasiem ňou. ,, Nie, nie, nie. Toto mi nerob. Už nie. Nesmieš...''
,, Musíme ju odniesť k Cheirónovi. Rýchlo.'' Grover sa zohne, aby mi pomohol, ale ja som si už vyložil Annabeth na ruky. Nesiem ju v náručí až k hlavnej budove. Okolo mňa sa zbiehajú táborníci.
,, Musíš to zvládnuť. Nesmieš ma tu znovu nechať samého.'' Hovorím jej potichu.
,, Cheirón!'' Kričí Grover a klope na dvere. Cheirón hneď otvorí.
,, Nie. Už zase?'' Povie Cheirón a posiela nás dnu.
Zložím Annabeth na gauč a chytím ju za ruku. Cheirón ma ostrčí a ako ju prezerá, uvidí, že krváca. Nechcem odtiaľ odísť, ale Grover, Jason a Leo, ktorí prišli za nami, ma vyvliekli von. Nemôžem tam len tak nečinne sedieť. Viackrát som sa pokúsil oslobodiť, ale zakaždým ma zadržali. Piper je znovu vnútri a pomáha Cheirónovi. To nie je fér. Ja som jej chlalec. Musím byť pri nej. ,, Pustite ma za ňou. Musím tam ísť.'' Kričím na chalanov( Jasona a Lea),ktorí stoja medzi dverami. ,,Keď sa jej niečo stane alebo na mňa znovu zabudne,.... Nerozumiete?! Pustite-ma-tam!!!''
,, Percy, nemôžeme. Keby sme to urobili...'' nahovára mi Leo.
,, Pozri. Si veľmi rozrušený. Mohol by si niečo skomplikovať.'' Povedal Jason.
,, Nevieš, aký je to pocit, mať dievča už druhý krát v bezvedomí. Tvoje dievča, ktoré bolo večnosť v kóme, to ktoré si na teba nepamätalo. Keď sa do mňa znovu zamilovala.... prečo?! Čo som urobil?''
,, Percy...'' osloví má Jason.
,, Čo by si robil ty , keby bola na Annabethinom mieste Piper? Zostal by si len tak sedieť?''
,, Annabeth bude v poriadku. Veď už raz sa vyliečila.''pokračuje Jason.
,, Ale ako dlho... ako dlho ešte...?!'' Znovu som skúsil odhodiť Jasona a Lea, ale znova sa mi nepodarilo.
,, Ešte raz sa o to pokúsiš, tak ťa paralizujem bleskom. Je mi jedno, čo na to povie Cheirón.'' Vzdám to a sadnem si na okraj terasy. Paralizovaný ,Annabeth moc nepomôžem. Ale nechcem ju stratiť. Nemôžem. Už som o ňu skoro prišiel, a to veľakrát.
Otvoria sa dvere a z nich vyjde Cheirón. Postavím sa a vletím do dverí. Cheirón sa ma pokúsi chytiť, ale nepodarí sa mu to. Bežím k pohovke kde som Annabeth položil. Leží tam, má obväz cez čelo a pije nektár. Uľaví sa mi, že je v poriadku. Chcem ísť k nej, ale chalani ma už dobehli a ťahajú ma k Cheirónovi do pracovne.
,, Čo sa zase deje?'' Spýtam sa Cheiróna.
,, Ešte neviem, ako na teba zareaguje. A preto sa musíš najprv upokojiť. Annabeth je už v poriadku. Má rozbitú hlavu a odreniny, ale nič vážne. Myslel som, že by si to chcel vedieť.''
,, Len preto ste ma sem dovliekli?''
,, Nie. Chcel som vedieť, ako sa to stalo. Annabeth je v lezení dobrá.''
,, Ja neviem. Proste som videl ,ako spadla a hneď s ňou bežal sem.''
,, Nespadla sama.'' Zamieša sa medzi nás Grover, ktorý práve prišiel aj s lanom ktorým bola Annabeth zaistená. ,, Niekto jej pomohol.''
,, Čože?!'' Spýtam sa.
,, Vidíte? Toto je jej lano.''povedal Grover a ukázal na pretrhnutú časť lana.
,, Bolo narezané.'' Povie Cheirón. Grover len prikývne.
,, Akože narezané?!'' Spýtam sa a nemôžem tomu stále uveriť.
,, Annabeth je v nebezpečenstve.'' Povie Grover a pozrie sa na Cheiróna.
,, Niekomu veľmi záleží na tom aby sa jej niečo stalo.''
,, O čom to tu hovoríte?!''
,, Vieš, Percy, niečo som ti nepovedal.'' Vraví Cheirón. ,, Prišiel som na to, prečo Annabeth odpadla.''
,, Odkedy to viete?''spýtam sa.
,, Odkedy som ju prvý krát vyšetril. Testy ukázali, že má v sebe jed. Nie silný, ale i tak to bolo dosť vážne. Ten jed bol zmiešaný s upravenou vodou z rieky Léthé. Netuším kto to mohol urobiť, ale ten človek vedel veľmi dobre čo robí.''
,, Preto na mňa zabudla. Kvôli vode z Léthé.''
,, Presne tak.''
,, Ale prečo iba na mňa?''
,, Táto voda bola upravená. Musel to urobiť niekto veľmi múdry, pretože-'' nenechám ho dohovoriť.
,, Ako dlho to viete? Prečo ste mi to nepovedali?''
,, Vedel som, že by si toho, kto to urobil hľadal. Ale Annabeth ťa potrebovala. Nemohol si len tak chodiť a každého obviňovať.''
,, Ale...'' chcem namietať, ale ozve sa klopanie a dnu vojde Piper.
,, Percy, myslím, žeby si mal ísť za Annabeth.'' Povie.

Z pohľadu Annabeth

Sedím na sedačke a čakám na ostatných. Piper mi povedala, že o chvíľu sa vráti, ale už je tam nejako dlho. Konečne sa vracia a idú s ňou aj ostatní. Jason, Grover , Cheirón a Percy. Keď ho uvidím pocítim veľmi zvláštny pocit. Preženie sa mi pred očami celý život. Všetko čo som zažila s Percym, úplne všetko. Spomenula som si. Pamätám si na naše bozky, hádky, trápenie ale hlavne šťastie a pocítim ešte silnejšiu lásku ako doteraz. V jednej minúte pocítim nával lásky a túžby, ktorú som predtým tak nevnímala. Postavím sa, chytím Percyho za tvár a pobozkám ho. V tej chvíli mi je jedno ,či ma niekto vidí. Nehodlám sa ho tak rýchlo pustiť. Nanešťastie sa musím odtiahnuť, pretože aj polobohovia musia dýchať.
,, To bolo za čo?'' Spýta sa Percy, ale nepúšťa ma.
,, Už viem všetko,''vydýchnem, ,, už si spomínam. Na všetko. ''Tentoraz ma pobozká on a rovnako ako ja jeho, sa ma nechystá pustit. Netuším čo sa okolo nás deje, vnímam len Percyho slané pery, jeho teplo a ruky na mojej tvári. Keď sa odtiahneme, zistíme, že sme v izbe sami. Všetci odišli. A úprimne? Urobili dobre.

Ahojte, dúfam, že sa vám nová kapitola páči:-):-):-)
Prepáčte za chyby a Bey:-)