Ty nezomrieš

464 45 0
                                    

Z pohľadu Percyho

Konečne prestávka. Leo nás od rána tlačí do práce. Jason má motiváciu (vždy keď sa mu nechce Leo povie ,, Čím menej budeme pracovať, tým dlhšie to bude trvať.'' Po tej vete sa Jason vždy pozbiera), no mňa to nepresviedča. Chcel by som si užiť to, že sme tu sami a nejaký čas stráviť aj s Annabeth.
,, Kde je Annabeth?''spýtam sa Piper vedľa mňa.
,, Šla sa prejsť po lodi!'' Zakričí Jason, prichádzajúci z lode k nám. ,, Poslal som ju oddýchnuť si.''
,, Idem ju nájsť.''poviem a vtedy ju uvidím. Schádza z lode a pozerá sa niekam pred seba.
,, Annabeth, poď k nám.''zavolá na ňu Piper. Annabeth sa ani neobzrie. Dúfam, že sa jej zase niečo nestalo.
,, Annabeth, si v poriadku?''priblížim sa k nej. Chytím ju za ruku ,, Ssss!'' a hneď ju aj pustím. Je úplne žeravá.
,, Čo sa deje?''prebehne k nám Jason.
,, Neviem. Je...''pozriem sa na svoju dlaň. Je celá zjazvená. Annabeth sa rozbehne do lesa. Kým si to uvedomím, je skoro v nedohľadne. Rozbehnem sa za ňou a Jason s Piper ma nasledujú. Už sme zašli príliš ďaleko. Vbehnem do medzery medzi dvomi skalami. Prepchám sa škárou a znova ju uvidím. Zastane pred nejakou stenou. Využijem to a dobehnem ju. Na stene uvidím poprichytávané tapisérie. Sú prichytené pavučivami. Toto nie je dobré. Jaskyňa, tapisérie, pavučiny... z toho mi vychádza jediná vec. Arachné. Tá odporná pavučica. Nemohla v Tartre zostať aspoň o mesiac dlhšie?! Pozriem sa na Annabeth. Pozerá sa hore, no akoby to ani nebola ona. Na jej krku si všimnem medailón. Predtým ho nemala. Čo ak on spôsobil to čo s ňou je? Chcem jej ho strhnúť ,no akonáhle ho chytím, Annabeth otočí hlavu ku mne. Jej oči... má úplne prázdny pohľad. Ako keby to vôbec neboli jej oči. Keď sa do nich pozerávam, vídavam v nich lásku, strach, silu, bolesť,... ale tieto mi nevravia nič. Chytí mi ruku. Akonáhle to urobí, pocítim obrovskú bolesť. Pustím medailón, no Annabeth moju ruku nepúšťa. Keď sa tá bolesť už nedá vydržať klesnem k zemi. ,, Zavolajte Lea!''zakričím na Jasona a Piper.
Okamžite sa rozbehnú z jaskyne.
,, Konečne zmizli.''povie nejaký hlas nad nami. Napriek bolesti zdvihnem hlavu.
,, Arachné.''ťažko vydýchnem.
,, Nevedel si sa dočkať, kedy ma zase uvidíš. Však Jackson?!''uvidím jej hnusné oči žiariť v rohu jaskyne. ,, Vieš ako dlho mi trvalo, kým som sa dostala z Tartaru?! Kvôli tebe a tvojím priateľom, no najmä kvôli tejto osobe. Aténinej dcére. Prekabátila ma, no teraz jej tú šancu nedám. Pozri sa na ňu. Ubližuje ti. Urobí všetko čo jej poviem. Nie je toto skvelý spôsob, ako sa pomstiť jej, tebe, tvojím priateľom a zároveň aj Aténe? Mám nad ňou absolútnu moc.''
,, To nie je pravda!''zakričím. Annabeth mi stále drží ruku. Stále pociťujem bolesť. Akoby sa z jej ruky šíril nejaký horúci jed a postupoval mi do celého tela.
,, Naozaj si to myslíš?''zasmeje sa. ,, Tak sa pozeraj.''povie a spustí sa nižšie. ,, Pusť ho!'' Annabeth pustí moju ruku. ,, Vyber svoju dýku! A zabi ho.''povie Arachné. ,, Nie! Počkať! Mám lepší nápad. Zabi seba.''
,, Nie!''Zakričím no Annabeth ma nevníma. Je to akoby ju Arachné naozaj úplne ovládala. Jej vedomie možno, no jej city nie! Postavím sa. Annabeth vytiahla svoju dýku a chystá sa si ju vraziť priamo do srdca. Nedovolím to. Radšej nech zomriem ja, ako by mala zomrieť ona. Keď si Annabeth skoro vrazí dýku do tela, hodím sa medzi ňu a jej bronzový nôž. Pozriem sa na svoju hruď. Mám v nej zabudnutú Annabethinu dýku. Spadnem na zem.
,, Skvele.''povie Arachné. ,, Teraz vyber svoju dýku z jeho tela a zabi seba.'' Ležím na zemi a pozerám sa na Annabeth. V jej pohľade sa nevyznám. Akoby viedla vo svojej hlave boj. Zrazu začne kričať. ,, Nieee!''
Začne sa mi všetko rozmazávať. Annabeth sa začne krčiť na zemi a zviera si hlavu.
,, Prestaň bojovať! Si v mojej moci!''kričí Arachné.
,, Nie! Už nie.''povie, postaví sa a zaútočí na Arachné. Uvidím ,ako spolu bojujú, ale následne pocítim nával zimy a nedokážem sa na ne pozerať. Keď už si myslím, že je koniec a zomieram, prebehne ku mne Annabeth.

Z pohľadu Annabeth

Porazila som ju. Bojovala som s Arachné a zabila som ju. Sama neviem, ako sa mi to podarilo. Viedol ma hnev a obrovská sila. Vzala som Percyho meč, ktorý mu vypadol z vačku. Arachné sa rozpadla. Stojím tam a sledujem prach ,čo po nej zostal. Uvidím Percyho. Zrazu si uvedomím, čo sa stalo. Rozbehnem sa k nemu. Leží v kaluži krvi. Presne ako v mojom sne.
,, Percy, neboj sa. Budeš v poriadku.''hovorím so slzami v očiach a hladím na dýku v jeho hrudi.
,, Annabeth...''zachripí.
,, Čččt. Nič nehovor. O chvíľu nám prídu na pomoc. Vezmeme ťa k vode a vyzdravieš.''hovorím roztraseným hlasom.
,, Milujem ťa.''dostane zo seba.
,, Aj ja ťa milujem. Preto tu musíš zostať. Musíš zostať so mnou. Nesmieš zomrieť.''
,, Splnil som sľub.''
,, Čože?''
,, Sľúbil som si, že ťa ochránim, aj keby to malo znamenať moju smrť.''
,, Nie. Takto nehovor. Ty budeš žiť. Budeme spolu.'' Začne zavierať oči. ,, Percy! Nevzdávaj to! Prosím. Kde sú tak dlho?! Idem po nich. Len vydrž.''chcem sa postaviť, ale Percy ma zastaví.
,, Zostaň tu. Chcem, aby tvoja tvár bola to posledné, čo uvidím.''
,, Nie. Ty nezomrieš. Nehovor tak! Budeš žiť. Vezmeme sa, budeme mať deti... nesmieš ma tu nechať. Ak zomrieš, nikdy si to neodpustím. Už nikdy nebudem šťastná.''
,, Odpúšťam ti.''povie. Do jaskyne vojdu Jason, Piper a Leo. Pozrú sa na Percyho a rozbehnú sa k nám.
,, Čo sa stalo?''spýta sa Leo.
,, Nič sa nepýtaj! Pomôžte mi ho vziať k pobrežiu. No tak!''kričím na nich a plačem.
,, Annabeth... nestihneme to.''povie Jason.
,, Musíme! Ja bez neho nedokážem žiť!''pozrú sa na seba. Priblížia sa k Percymu a zdvihnú ho. Dýku má ešte stále zabodnutú v tele.
Bežíme sa s ním k moru. Percy má sklopenú hlavu. Začínam mať naozaj pocit, že to nestihneme. Vybehneme z lesa na pláž. Nech nie je neskoro! Nemôže byť neskoro! Frank a Grover sa k nám dovalia. Vbehneme s Percym do mora. Chalani ho položia a ja mu vytiahnem dýku z tela. Percy zakašle. Už by to malo zabrať. Prečo to nezaberá?! Držím Percyho v náručí a plačem. Pozrie sa mi do očí.
,, Milujem ťa.''povie a vydýchne. Všade okolo je krvavá voda. Percy sa nehýbe a... nedýcha.
,, Nie! Nieee! Nerob mi to!''pobozkám ho. ,, Milujem ťa.''

Ahojte:-) je tu ďalšia kapitola:-) dúfam, že sa vám páči
(Sama som pri nej plakala):'(
Prepáčte za chyby a zatiaľ Bey:-):-):-)

ŽIVOT POLOBOHOVWhere stories live. Discover now