ŽIVOT POLOBOHOV

S otcom

Z pohľadu Annabeth

Konečne som tu. Cesta trvala celú večnosť. Vbehnem do nemocnice a blížim sa k recepcii.
,, Dobrý deň, prosím vás mal by tu ležať pán Chase." poviem sestričke.
,, Dobrý deň," pozrie sa do počítača , ,, ach áno, izba 117."otočím sa a chcem odísť, no sestrička ma zastaví. ,, Nemôžete tam ísť ak nie ste niekto z jeho rodiny."
Usmejem sa. ,, Ale ja som. Som jeho dcéra."
,, Pán Chase má dcéru?"
,, Ako vidíte tak má."
,, Tak kde ste boli pred troma dňami?"
,, Prečo?"
,, Skoro zomrel." ako to povie zabolí ma v hrudi. ,, Pani Chasová bola veľmi zronená. Ani nespala. A deti boli taktiež celú noc v nemocnici, lebo ich nemala kde nechať. Mali by ste sa nad sebou vážne zamyslieť."
,, Prepáčte slečna, ale toto naozaj nie je vaša vec." odvrknem a odídem. Tak toto bol strašný začiatok. 'Dúfam, že to takto pôjde ďalej'. Začínam pochybovať o tom, či odísť z tábora bol taký dobrý nápad. Nie! Rozhodla som sa. 114,115,116,117. Som tu. Zhlboka sa nadýchnem, vydýchnem a stlačím kľučku. Pred sebou uvidím posteľ, na ktorej leží môj otec napojený na prístroje a Me sediacu na stoličke vedľa postele s hlavou položenou na otcovi. Trochu sa priblížim. Me sa trhne a otočí sa ku mne.
,, Tak tu si. Už som si začala myslieť, že neprídeš." povie ľahostajne, utrie si tvár a postaví sa zo stoličky. ,, Nechám ťa tu samú." otvorí dvere a vyjde von. 
Posadím sa na stoličku, kde predtým sedela a prezerám si otca. Je schudnutý, bledý a má o dosť dlhšie vlasy ako si pamätám. Asi som ho naozaj dlho nevidela. Pozriem sa na jeho ruku a mám obrovskú chuť sa ho dotknúť, ale neviem či mám. Aj tak to urobím a pohladím ho po nej. Vtedy sa mykne a ja ruku rýchlo odtiahnem a chytím si tvár akoby nič. Chvíľu pátra pohľadom, kým ma neuvidí. Pozrie sa na mňa čudným prekvapeným pohľadom.
,, Ahoj."poviem po chvíli.
,, Ahoj. Čo tu robíš?"spýta sa.
,, Hmmm.. Prišla som za tebou. Dozvedela som sa čo sa stalo."
,, Dlho si tu nebola." povie chladne a ja skloním hlavu. ,, Som rád, že si tu."dodá ešte. Vtedy dvyhnem hlavu a hodím sa mu okolo krku. Trochu sa podvihne a pohladí ma po hlave.
,, Chýbala si mi, Annabeth."povie a objíme ma silnejšie. Do očí sa mi začnú hrnúť slzy.
,, Aj ty mne, ocko."

Z pohľadu Piper

Ja toho Cheiróna zabijem. Annabeth odíde a on sa nám to ani neobťažuje povedať. Najradšej by som ho.. Ach. Kopnem do kameňa, ktorý skončí v rieke. Nijak z neho neviem vytiahnuť kam odišla, ale ja to zistím.
,, Piper!"začujem za sebou Jasonov hlas. Hazel a Frank už dorazili do tábora aj s Athénou Parthenónskou a prišlo s nimi ešte jedno dievča. Ako sa to- ? Niečo na K. K- K- K- no jasné - Kristen. Ďalšia, ktorá sa našla v tábore. Ani neviem kde teraz vlastne je.. Asi sa pridala k táborníkom.
,, Piper." začujem znovu.
,, Hm?" zdvihnem hlavu. Jason medzitým prišiel až ku mne.
,, Boli sme dohodnutí, nie?" spýta sa neisto. Pre všetkých bohov. Toto nie. Jason ma pozval na rande konečne po 100 rokoch a ja neprídem lebo zabudnem. Čo som to za frajerku?
,, Áno, prosím ťa prepáč..."
,, To je v pohode. Ak sa na to necítiš môžme to odložiť." navrhne chápavo.
,, Nie, nie. Ako ti to napadlo?" schmatnem ho za ruku a ťahám smerom k táboru.

Asi po piatich minutách konečne prehovorí.
,, Nad čím si premýšlala, že si na mňa zabudla?" Skloním hlavu.
,, Pravdu?"pozriem naňho. Prikývne.
,, Nad všetkým. Najprv nad proroctvom, potom nad Annabeth..."
,, A na čo si prišla?" Z hlboka sa nadýchnem.
,, Na nič. Len že všetko je na nič. A ešte to, že odišla Annabeth... Prečo?" rozčúlim sa. Jason sa zasmeje.
,, Čo sa smeješ?"
,, Ja by som na jej mieste odišiel už dávno." pozriem naňho.
,, Ty? Syn Jupitera? Udatný a odvážny hrdina?" doberám si ho. Usmeje sa a zastane. Ja tiež.
,, Hej, ja. Obdivujem ju, že toľko vydržla. Stále bojovala aj po strate Percyho aj s bábätkom pod srdcom. Ja by som to nezvládol."
,, Chodiť s bábätkom?" usmejeme sa na seba.
,,Vieš ako to myslím."
,, Ale jasné." poviem.
,, Poď sem." pritiahne si ma k sebe, omotá mi ruky okolo pásu a pobozká ma.
,, Nezvládol by som ťa stratiť."povie keď sa odtiahne.
,, Ani ja teba."poviem mu a znovu sa pobozkáme.

Z pohľadu Jasona

Sedím vedľa fontány a premýšľam. S Piper sme prešli asi polovicu tábora ale potom sme uprednostnili niečo príjemnejšie ako prechádzku a zostali sme pri koloseu. Piper už bola unavená, tak som ju odprevadil a šiel sa ešte prejsť. Tak ako ona si musím usporiadať myšlienky. Pri pohľade na fontánu mi zišiel na um Percy. Že mi možno pomôže utíšiť tú búrku čo mi vládne v hlave. Ale jak sa snažím, tak sa snažím, nič sa nedeje. Začujem čľupnutie. Obzriem sa ale nič neuvidím ( z nevysvetliteľného dôvodu dúfam, že to nejak urobil Percy). Počujem známy hlas, ktorý niečo šepká. Tak nič. Vstanem a vyberiem sa k nemu. Akonáhle ma Annie uvidí znervóznie. Zvrtne sa akoby chcela odísť, ale znovu sa otočí ku mne.
,, Prepáč, nevedela som, že tu niekto je."
,, To je v poriadku." Prijdem k nej bližšie. ,, Čo tu robíš tak sama?"
,, Preto som sem prišla. Chcela som byť sama."
,, Prečo? Trápi ťa niečo? Ak hej mne sa môžeš pokojne vyrozprávať. Nikomu to nepoviem." ponúknem sa.
,, Nie, ďakujem. Radšej nezaťažujem ľudí svojimi problémami."povie a pozrie sa do fontány. Postavím sa vedľa nej a pozriem tam kam ona. Napadne mi, že ak by som jej povedal nejaký svoj problém, možno by mi začala veriť.
,, Vieš, mal som veľmi dobrého priateľa. Vždy keď sa pozriem na vodu, pripomenie mi ho. Konieckoncov bol to Poseidónov syn. Neviem či si už o Percym počula."
,, Hej. Niečo som zachytila."
,, Bol Annabethinou životnou láskou. Vlastne ňou je stále. Aj keď je už preč. Veľmi mi chýba. Bol to vážne skvelý priateľ."
,, Prečo mi to hovoríš?"
,, Aby si vedela, že aj náš život nie je dokonalý. Aj keď nám Percy chýba ideme ďalej a naše priateľstvá nám to trochu uľahčujú. Keby sme to malli znášať sami bolo by to oveľa horšie."
,, Ak tým chceš docieliť to, aby som si vyliala svoje srdce, tak máš smolu. Nemám záujem o tvoje priateľstvo ani o žiadne z tej vašej partičky obetavých a trpiacich hrdinov. A už vôbec ma nezaujíma nejaký Percy." povie odporne, odtrhne pohľad z vody a odíde. Otočím sa za ňou a znovu do vody.
,, Tak to nevyšlo."poviem akoby ma Percy mohol cez vodu počuť. Neviem sa zbaviť pocitu, že je tu stále s nami. Aj keď viem, že je už dávno na druhej strane a popíja s Persefonou.

Ahojte :) tak a nová časť.. Ak mám byť presná už 50. :D
Dúfam, že sa vám páči ( čakám reakcie :D)
PS: Ďakujem za pozitívne ohlasy.. Veľmi ma tešia :D
Do ďalšej časti BEY :):):)