ŽIVOT POLOBOHOV

V škole

Z pohľadu Piper

Práve vchádzam do Washingtonu. Konečne. Pomyslím si. Tá cesta bola snáď nekonečná. Aspoň idem s Blackjackom, s ktorým bol aj taký dlhý let pohodlný a mohla som si pospať. Cheirón ma nenechal ani poriadne sa rozlúčiť. Podal mi batoh a vyslal nájsť Annabeth. Rozhliadam sa po uliciach mesta či ju niekde čírou náhodou neuvidím. Napríklad v úzkej uličke ako bojuje proti dvadsatim obludám naraz, a ani za svet si nechce pripustiť, že potrebuje pomoc. Jediné čo však vidím sú mraky ľudí, ktorí sa niekam ponáhľajú. Akoby na tomto svete nebolo nič, iba povinnosti. Z bočného vrecka na vaku vyberiem mobil a vyhľadám univerzitu, v ktorej si myslím, že by mohla byť. Zvažovala som najlepšie architektonické školy, ale potom mi napadlo, že tam by nešla, pretože je to to prvé miesto kde by sme ju hľadali. Teda potom čo by sme sa dozvedeli, že chce ísť študovať. A navyše musí byť blízko otcovi. Takže mi z toho vyšla Washingtonská univerzita v Seattli. Už z diaľky ju vidím. Má nádhernú architektúru - takže určite študuje minimálne budovu. Ukážem Blackjackovi aby klesol k zemi. Zem, sladká zem. Vysadí ma medzi stromami za školou. Asi naňho pôsobí hmla, pretože nikto si zatiaľ nevšimol koňa s niekoľko metrovími krídlami. Zosadnem a vkročím do školy. Všade je kopa deciek, ktoré sa smejú, učia, láskajú, uťahujú si jeden z druhého... Vyzerajú šťastne. Začínam chápať prečo sem Annabeth utiekla. Možno by sme to mali urobiť všetci. Pri tejto myšlienke sa zastavím a obzerám po chodbe. Zľaknem sa, pretože vedľa mňa práve chalan napadol iného a tlačí ho k skrinke. Niečo naňho kričí, až kým mu nedá peniaze čo drží. Nechám to tak. V tejto chvíli si uvedomím, že tento svet nakoniec nie je až taký skvelý. Pomohla by som, ale mám čas sa tými chalnmi zaoberať a nerada by som niekoho pripravila o končatinu. Predomnou uvidím dve baby ako sa rozprávajú a kráčajú oproti mne. Podídem k jednej z nich a zastavím ju. Má blond vlasy zapletené vo vrkoči a trochu viac mejkapu ako je normálne.
,, Ahoj, prosím ťa nepoznáš náhodou Annabeth Chasovú?" spýtam sa jej.
,, Prepáč?"povie trochu arogantne.
,, Blond vlasy, sivé oči, asi takto vysoká," naznačím vedľa seba jej výšku. Obe baby sa zamýšľajú nad mojimi slovami. Nakoniec sa ozve baba za nimi, ktorá stojí pri skrinkách. Má blonďavé natočené vlasy po pás, chudučkú postavu a sukňu vyhrnutú tak, že jej ledva zakrýva zadok.
,, Ja viem o kom hovoríš. To je tá tehotná." zvolá a otočí sa. Obe baby začnú prikyvovať a hovoriť o nej.
,, Úprimne, čudujem sa, že ju vôbec vzali na túto školu."dodá a prejde okolo báb ku mne.
,, Ako to myslíš?" spýtam sa.
,, Nooo, je tehotná a už je to na nej aj pekne vidieť. Navyše väčšiu bifľošku som v živote nevidela. Nestretávam ju inak ako s knihou v ruke. A tá povýšeneckosť čo z nej ide... Hh. A to decko má určite od nejakého trola podľa toho ako vyzerá. Aj to jej určite musel dať vankúš na hlavu. Propo, prečo sme ju s ním nikdy nevideli? Určite zdrhol hneď ako to zistil. A medzi nami," povie zlostne s najväčšou namyslelosťou akú som kedy počula, a nakloní sa ku mne. Mám neskutočnú chuť vytiahnuť Katoptris a zsbodnúť jej ho do toho jej nádherného ksichtíku. ,, Párkrát som už mala chuť postrčiť ju dolu schodmi." oddiali sa a povie na plné ústa. ,, Aspoň by to dieťa netrpelo a najmä by netrpel tento svet." pri začiatku vety sa tvári smutne a pri konci sa začne smiať a s ňou aj všetci čo nás počúvali. Vtedy totálne vybechnem a vrhnem sa na ňu. Zatnem päsť a vrazím jej ju do sánky. Dobre, že jej neodletela hlava, tak ju ohlo. Ale neprestávam. Stále na ňu útočím a nadávam jej ako nikomu. Padneme na zem a začne ma škriabať svojimi dlhými nechtami. Niekto ma začne od nej trhať, ale ja sa nevzdávam. Nakoniec ma dve silné ruky chytia za ramená a odtiahnu. Metám sa mu v rukách a kričím na ňu.
,, Ty špina! Ako sa opovažuješ?"revem.  Uvedomím si, že teraz sa na nás pozerá doslova celá chodba. Baba sa zdvihne zo zeme a utrie si krv z pery. Tri babi ktoré som si predtým nevšimla jej uptavujú vlasy.
,, Si normálna? Kto ťa sem vôbec vpustil? Vyhoďte ju?" kričí a mňa zsčne chalan čo ma drží tlačiť k dverám.
,,Nie. Nechaj ma!"metám sa.
,, Piper?'' ozve sa za mnou. Chalan prestane tlačiť a dovolí mi otočiť sa. V strede chodby stojí Annabeth s knihou v ruke.
,, Annabeth." oslovím ju.
,, Čo sa to tu deje?" spýta sa.
,, Vôbec nič." poviem a vytrhnem sa zo zovretia. ,, Prišla som za tebou."
Annabeth má na tvári divný výraz. Rýchlym krokom podíde ku mne schmatne ma za ruku a ťahá do najbližsej prázdnej triedy.
,, Čo tu robíš? A čo malo znamenať to na tej chodbe?"pýta sa.
,, Ahoj. Aj ja ťa rada vidím. A som rada, že si mnou taká nadšená keďže si z tábora prakticky zdrhla." Hovorím sarkasticky.
,, Prepáč, ale nečakala som ťa tu."
,, Ani ja takéto privítanie."
,, Čo tu chceš?"povie hladne.
,, Priviesť ťa domov."
,, Fmm." Annabeth sa usmeje pozrie do zeme a späť na mňa. ,, Ale ja nikam nejdem."
,, Ako to myslíš? Veď ťa tu nenávidia."
,, To nie je pravda."
,, Nie? Tá blonďatá bárbi z chodby mi povedala, že ťa chcela zhodiť zo schodov."
,, Dobre no.. Možno ona. Ale mám tu aj kamarátku. Babu, ktorá ma zatiaľ vždy podržala."
,, Áno? A kde je teraz?"
,, Bolo jej zle, tak šla na WC. Tesne predtým ako som ťa uvidela."
,, Kašli na nejakú babu. Annabeth toto nie je miesto pre teba."
,, Určite je to lepšie ako dva tábory, ktoré sa buď bratríčkujú alebo si idú po krku a všetko kvôli jednej poondiatej soche." povie a vyjde z triedy.
,, Annabeth.."ohlásim ju a vyjdem za ňou.
,,Piper nechápeš?''povie a podíde ku svojej skrinke.
,, Ale my ťa potrebujeme.'' presviedčam ju. Annabeth vloží do skrinky knihu, ktorú má v rukách,vyberie inú a zavrie ju.
,, Nie. Nechcem sa k tomu vracať.''povie Annabeth a stále kráča ďalej. Postavím sa jej do cesty aby zastavila.
Zvdychne si. ,,Tu je teraz môj život. Stratila som toho už viac než dosť. Môj otec je v nemocnici, tábor polokrvných je zničený a to najhoršie... tá vec s Percym.''
,, Práve preto by si to nemala vzdávať. Pokiaľ viem, niečo si sľúbila.''poviem a pozriem na jej krk. Annabeth sa dotkne Percyho táborového náhrdelníku, ktorý na ňom visí.
,, To nejde. Percy Pásifaé zabil.''povie a obíde ma. ,, Už to neplatí.''
,, Prisahala si, že sa pomstíš.''zavolám za ňou. ,, A Pásifaé nie je tá, ktorá za to môže.''
,, Čože?''otočí sa ku mne.
,, Teda nie jediná.''
,, Ako to myslíš?''
,, Pásifaé vytvorila labyrint ,ale niekto jej povedal kam má ísť, aby nám prekazila plány.''
,, Kto?''
,, To ti nemôžem povedať. Teda skôr to neviem. Viem len, že je to tak. Hazel vzala som Cheirónovi papier, na ktorom to bolo napísané. ''
,, Tak načo si potom tu keď to nevieš?''
,, Ja nie, ale ona áno. Musíš ísť so mnou.''poviem. Annabeth si zloží Percyho náhrdelník a tuho ho zovrie. ,, Musíš nám pomôcť inak všetko čo poznáš a miluješ zmizne.'' Poviem. Annabeth nič nehovorí. ,, Ako chceš. Pochopila som.''poviem a otočím sa na odchod.
,, Piper!''zavolá na mňa Annabeth. ,, Ak pôjdem, môžem predtým ešte Stelle jednu vraziť?''spýta sa. Ja sa usmejem, vydám sa k nej a objímem ju. Annabeth mňa tiež.
,, Samozrejme." poviem a usmievam sa. ,, Chýbala si mi.''
,, Aj ty mne.''povie Annabeth. Odtiahneme sa.
,, Čo teraz?''spýtam sa. Annabeth sa otočí a vydá sa k Stelle, blonďavej bárbi, ktorá je obklopená svojimi uctievačmi. Sledujem ju ako vbehne medzi nich, podá knihu tomu chalanovi čo ma predtým držal a strelí jej facku. Niečo jej povie, ale to už nepočujem. Otočí sa a ide späť ku mne.
,, Ideme.''povie.
,, Len tak? Nemusíš sa odhlásiť?''
,, Myslím ,že zachrániť svet je prednejšie ako odhlásiť sa zo školy.''povie Annabeth. Chytíme sa okolo ramien a rozutekáme sa von zo školy.

,, Kto by to bol povedal? Annabeth Chaseová ujde zo školy.''rýpnem si do nej.
,, Ušla som už z veľa miest, tak prečo nie aj zo školy.''povie. ,, Ale nemôžeme, len tak odísť. Musím ísť ešte za otcom.''
,, Jasné. Ale mali by sme si pohnúť."