Neskutočné muky

706 62 2
                                    

Z pohľadu Percyho

Dnes som sa vôbec nevyspal. Celú noc som prebdel so starosťami o Annabeth. Včera ma k nej už nepustili (vraj pretože spí), ale myslím si, že ak by s ňou bolo všetko v poriadku, pustili by ma za ňou. Takže som sa začal strachovať ešte viac. Tyson sa ma snažil upokojiť, ale veľmi sa mu to nepodarilo.
V noci som sa prechádzal pomedzi ubikácie a zahľadel som sa do Annabethinho okna. Neviem prečo, ale mal som pocit, že ma niekto alebo niečo sleduje, a tak som sa radšej vrátil.

Ten pocit mám aj teraz. Idem smerom k hlavnej budove a dúfam, že ma konečne pustia za Annabeth. Ak nie, tak tam vleziem hoc aj cez okno. Musím vedieť, čo je s ňou. Zaklopem na dvere a pánovi D. nedám ani čas odporovať, ale rovno vbehnem dnu. Namierim si to rovno do izby, kde som ju včera uložil. Otvorím dvere, ale nie je tam. V tej chvíli sa tak vyplaším, že ak mi teraz niekto nepovie, kde Annabeth je, začnem vraždiť. Znovu zbehnem dolu za pánom D. .
,, Perry Johnson, takto sa chodí na návštevu?'' Ako vždy. Moje meno povedal správne asi tak desaťkrát za celý čas, čo som v tábore polokrvných.
,, Kde je Annabeth?'' spýtam sa trochu hlasnejšie, ako som mal v pláne.
,, Ále a pozdraviť ťa neučili? Čo je to dnes za mládež? Ani pozdraviť to nevie. Ako vás to vychovali? A ak niečo chceš, to ťa neučili, že musíš poprosiť?'' Sadne si za stôl, na ktorom sú rozložené karty. Otvorí si plechovky diétnej coly a zdvihne svoju kôpku kariet. To ma už naozaj rozčúli. Nemôže mi jednoducho odpovedať?
,, A vás neučili, že na otázku sa odpovedá?'' Akonáhle dopoviem, položí kôpku kariet a pozrie sa na mňa dosť opovrhujúcim pohľadom. Pomyslím si, že som to už asi prehnal a pán D. ma premení na delfína, ako mi už vravel veľakrát (a to som si dovolil oveľa menej ako teraz). V tom vojde do miestnosti Thália. Nikdy som ešte nebol taký šťastný, že ju vidím. Otočím sa k nej a objímem ju. ,, Práve si mi zachránila život,'' šepnem jej do ucha, keď sa od nej odťahujem. ,,Ešte sa neteš, chaluhový mozoček,'' šepne mi späť.
,, Pán D. , zdravím vás. Dlho sme sa nevideli. Ako sa máte?''
,, No vidíš, Johnson,-?''
,, Jackson!'' opravím ho a pritom opovrhujúco prevrátim očami. 
,, To je fuk. Je pravda, že ste si podobní, ale ona sa vie aspoň slušne pozdraviť, keď vojde do miestnosti,'' povedal takým tónom, že keby som teraz nehľadal Annabeth a neriskoval premenu na delfína, niečo by som mu naozaj povedal. Ale musím si toho uňho vyžehliť dosť, a tak to radšej rýchlo pustím z hlavy. ,, Dobre, dobre prepáčte. Poviete mi, kde je Annabeth? Prosím!''
,, No to už je iná reč, ale nie. Buď rád, že som si rozmyslel to, že ťa premení na delfína. Už aj to je priveľký ústupok.''
,, Percy, poď so mnou,'' povedala Thália a žmurkla na na mňa. Aspoň si myslím, že žmurkla. Mohlo jej len niečo padnúť do oka. Vzala ma za ruku a odviedla z miestnosti.

,, Čo si si myslel? Že ako delfína ťa bude mať Annabeth radšej?'' začala na mňa kričať. Ona to robieva často, ale teraz si myslím, že má vážne pravdu.
,, Nechaj to tak. Ty vieš, kde je Annabeth?''
,, Áno... je v izbe vedľa Cheiróna.'' Akonáhle mi to povedala, otočil som sa a chcel som sa tam rozbehnúť, ale Thália ma zachytila. ,, Percy, predtým ako tam pôjdeš, by si mal niečo vedieť. Vieš ona-.''
,, Thália nechaj ma!'' skočil som jej do reči dosť surovo a vytrhol som sa jej.
,, Ale- .'' Znova sa ma pokúsila chytiť no nestihla to.
Rozbehol som sa hore schodmi. Bral som ich po troch. Thália za mnou neustále kričala, ale ja som ju nepočúval. Myslel som len na to, že musím ísť za ňou - za mojou životnou láskou - za Annabeth.
Keď som prišiel k jej izbe, vpadol som dnu. Všetci boli nastavaní okolo jej postele. Frank a Hazel sa držali za ruky, Leo stál na rohu postele, Jason stál nad Piper, ktorá sedela pri posteli, mala v očiach slzy a držala Annabeth za ruku. Cheirón nastavoval nejaké prístroje, na ktoré bola Annabeth napojená. Akonáhle som vošiel, všetci stíchli a obrátili sa ku mne. Vtedy sa potvrdilo moje tušenie. Annabeth ležala v bezvedomí na posteli napojená na rôzne prístroje. Bola bledá ako stena. Ešte nikdy som ju nevidel v takom stave. Cítil som sa akoby mi vypaľovali dieru priamo do hrude. Pomaličky som sa približoval k posteli, kde mi všetci uvoľňovali cestu. Podišiel som bližšie a chytil ju za ruku, ktorú pred chvíľou držala Piper. Bola od nej zohriata, no napriek tomu stále studená. Sadol som si na posteľ, keď dvermi vpálila dnu Thália.
,, Čo jej je? Prečo sa ešte neprebrala?'' spýtal som sa a snažil sa zadržiavať slzy, čo sa mi hrnuli do očí.
Cheirón sa pozrel na Thaliu a tá iba nesúhlasne pokývala hlavou. Potom sa pozrel na mňa.
,, Percy, poď so mnou. Mali by sme sa porozprávať.''
Nechcel som od nej odísť, ale bola to jediná možnosť, ako sa dozvedieť čo jej je.

Cheirón a ja sme sa zavreli do pracovne, tak dúfam, že mi povie čo jej naozaj je. Ale on tam len tak stojí a opiera sa rukami o stôl.
,, No tak, povedzte niečo! Čo jej je? Prečo sa nepreberá?'' Už som nehovoril už som priam kričal. Snažil som sa to ovládnuť ale nešlo to. Mal som pocit, že všetok zadržaný hnev čo som kedy cítil, vychádza na povrch.
,, Percy, chápem ako sa cítiš, ale musíš sa upokojiť. Inak ti to nebudem môcť povedať.''
,, Hhhh, to nemyslíte vážne! Annabeth je v bezvedomí a ja sa mám upokojiť?!''
,, Annabeth nie je v bezvedomí, Percy. Je v kóme. V hlbokej kóme.''

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila, mne teda áno , tak hlasujte a poteším sa aj komentom:-)
Prepáčte za chyby
Zatiaľ Bye:-):-):-)

ŽIVOT POLOBOHOVWhere stories live. Discover now