ŽIVOT POLOBOHOV

Kto si?

Z pohľadu Percyho

Horšie to už hádam ani nemôže byť. Na tábor začalo v poslednom čase útočiť úplne všetko. Naposledy, čo bolo pred dvoma dňami, to bol kolchický býk. No horšie ako to, čo sa deje v tábore, je to čo sa deje vo mne. Trpím viac než kedykoľvek predtým. Radšej by som bojoval so všetkými obludami sveta alebo držal oblohu, ako vidieť Annabeth, ako leží na posteli a nehýbe sa. Je v kóme už skoro dva týždne. Cheirón ju lieči, ako sa len dá, ale už má v sebe toľko ambrozie a nektaru, že ak by ho v sebe mala čo i len o trochu viac, zhorí. Zakaždým, keď na ňu pomyslím, bolí to viac a viac. Čím ďalej sa nepreberá, tým je moja nádej menšia. Kým tu bol Tyson, aspoň som nikdy nebol sám, ale teraz som sám väčšinu času. Thália už odišla, Frank, Hazel, Leo, Jason a Piper sa dohodli, že ma nenechajú samého, ale nemôžu byť so mnou stále. A už vôbec nie v noci. Každú noc sa budím na nočné mory, v ktorých Annabeth zomiera. Každú noc zase a zase. Vždy keď sa zobudím, cítim ako sa mi srdce triešti na milión kúskov. Piper dokonca skúšala aj čaroslová, ale ani tie nepomohli.

Z pohľadu Piper

Dnes je deň ako každý iný. Ako každé ráno aj dnes hneď ako sa zobudím, pozriem sa z okna s nádejou, že uvidím Annabeth, ako sa vracia od Percyho. Ale nič. Jediné čo vidím je skupina táborníkov, ako sa rozdeľujú na stráže kvôli obludám. Až na Percyho už každý strážil aspoň dva razy. Percy chcel tiež, ale tú časť rozdeľuje Jason a ten vie, že keby to urobil, tak sa s ním po prvé prestanem rozprávať a po druhé, keby zaútočila nejaká obluda, pochybujem, že by ju Percy vôbec zaregistroval. A nieto s ňou aj bojoval. Ešte by ho zabili. To by bola pohroma. Ako by som to povedala Annabeth? ,, Ahoj, Annabeth to je super, že si sa prebrala. Vieš , pár vecí sa tu zmenilo. Jednou z nich je, že tvojho chlapca zabili.''  To by sa veľmi nepotešila. Je mi jedno čo si Percy o tom myslí. Myslela som si, že viem ako sa cíti, ale podľa toho, ako v poslednom čase vyzerá a ako sa správa, si tým nie som taká istá. Vždy keď idem pozrieť Annabeth, je tam pri nej. Cheirón mu preto obmedzil časový limit. Skúšala som už asi všetko. Dokonca aj čaroslová, ale nejako nechcú zabrať. Myslím, že keď teraz pôjdem za Annabeth, Percy bude pri nej. Ale i tak musím ísť do hlavnej budovy. Cheirón totiž dal zvolať schôdzu ohľadom táborových aktivít a myslím že príde reč aj na Percyho.

Z pohľadu Percyho

Som pri Annabeth, ako každý deň. Priniesol som jej čerstvé kvety. Už jej odpojili kyslíkový prístroj, tak usudzujem, že sa jej stav zlepšil aspoň o trochu. Ale pre mňa je to ako zázrak. Akoby som umieral a zrazu mi začalo naskakovať srdce.
Podídem bližšie, chytím ju za ruku, sadnem si vedľa nej na posteľ a začnem sa s ňou rozprávať aj keď viem, že ona mi neodpovie. ,, Ahoj. Chýbala si mi. Nemal sa kto ku mne v noci pritúliť.'' Vtedy sa mi už do oči tlačia slzy. ,, Stále mi chýbaš. Nech robím, čo chcem. Spala si už dosť dlho. Už to tu ďalej bez teba nevydržím. Prosím, vráť sa mi, prosím. Milujem ťa.'' Pobozkám ju jemne na pery, aby som jej neublížil. Zrazu cítim ako pohne prstom. Jemne ju oslovím, ale zatiaľ sa nič nedeje. Pomyslím si, že sa mi to možno len zdalo, keď sa pohne znovu.
,, Annabeth.'' Začne pomaličky otvárať oči. Uvidím, ako sa na mňa pozerajú tie nádherné búrkové oči, ktoré mi tak chýbali. Som taký šťastný. Pripadá mi to ako večnosť čo som sa jej nepozrel do očí. Bez rozmýšľania sa na ňu vrhnem a objímem ju. Annabeth dosť hlasne zastoná. Opatrne ju položím späť na posteľ a bežím ku dverám.
,, Cheirón!'' bol dole s ostatnými vedúcimi ubikácii, ,, rýchlo poďte hore! Annabeth, ona... prebrala sa!''
Okamžite sa nahrnú všetci hore. Vrátim sa k nej a ostatní sa nastávajú okolo. Jason, Piper, Hazel, Frank, Leo a ostatní vedúci ubikácií. Dokonca aj Clarris. Cheirón podíde bližšie k Annabeth a začne ju prezerať, zatiaľ čo ja jej s tupím úsmevom zvieram ruku.
Svieti jej nejakým svetlom do očí a napokon jej povie: ,, Ahoj, Annabeth, chýbala si nám. Zvlášť Percymu.''
Len dúfam, že sa nečervenám tak ako si myslím.
,, Ako sa cítiš ?'' spýta sa Piper pohladiac jej čelo. Čakal by som, že odpovie, ale ona len zmätene hľadí a prechádza po nás pohľadom. Vzápätí sa jej všetci začnú niečo pýtať.
,, Nechajte ju, ešte sa len prebrala,'' začne Cheirón, ,,musím ju prehliadnuť, tak vás poprosím, aby ste odišli.'' Začne nás všetkých vyháňať. ,, No tak, budete sa s ňou môcť porozprávať potom.''
,, Cheirón, môžem tu zostať?'' spýta sa Piper. Kým bola Annabeth v kóme pomáhala Cheirónovi sa o ňu starať.
,, Ja tiež,'' povedal som, keď som už stál medzi dverami.
,, Nie, nie. Okrem Piper nikto. Ani ty nie. Keď ju prehliadnem, sľubujem, že budeš prvý, koho za ňou pustím.'' Akonáhle dopovie, zatvoria sa za ním dvere a ja zostanem stáť tesne pred nimi. Viem ,že to asi nepotrvá päť minút, a tak idem s ostatnými dolu.

Z pohľadu Piper

Som taká rada, že sa Annabeth prebrala. Už bolo načase. Keby sa nepreberie, Percy by sa prinajlepšom zbláznil. Aj keď mu od toho veľa nechýba.
,, Kde to som?'' Spýta sa konečne Annabeth. Jej hlas znie neisto, čo je u nej dosť zvláštne.
,, Si v hlavnej budove. Odniesol ťa sem Percy, keď ťa našiel omdletú pri rieke. Teda, ty si ho ale vystrašila. Mala si vidieť, ako sa o teba bál. Sedel tu každý deň.''
,, Čo sa stalo?'' spýta sa Annabeth.
,, Odpadla si. Ešte presne neviem prečo, ale dúfal som, že mi to pomôžeš zistiť. Vieš, potom ako si odpadla sa tvoj stav rapídne zhoršil. Upadla si do kómy. Robil som všetky možné testy, ale nič som nenašiel.''
Annabeth sa zatvárila ešte zmätenejšie. ,, Ako dlho? Myslím... som bola mimo.''
,, Dva týždne. A keby nebolo Percyho, možno aj dlhšie.'' odpovedal Cheirón. Potom sa Annabeth spýta to, čo by som naozaj nečakala: ,, Kto je Percy?''

A je tu ďalšia kapitola. Dúfam ,že sa vám páčila :-)
Sorry za chyby
Zatiaľ Bey :-):-):-)