Forever Remember

52 ---> Prečo sa vrátila?

Znova. Znova som to spravila, že už dlho nebola časť.... ://///// Mrzí ma to ozaj... Ale inak to nejde... Viete je škola a všetko a ja nemám čas :/ No ale k časti... Som zvedavá na všetko a niečo vám poviem! V minulej časti bollo 66 KOMENTAROV!!!! Chápete?????????!!!! Ja som bola taká Happy! Najkrajšie komentáre ako ste mi kedy napisali! úplne!!! :) No a teraz si užite časť a potešte ma komentárom! :D 

 „ Dcérenka.“ vyšla som pred letisko a už sa mi vrhali moji drahý rodičia okolo krku. „ Ja nemôžem uveriť! Myslela som, že sa nám ttak skoro nevrátiš.“ pohladila ma mamka po líci, zatiaľ čo ocko nakladal nemalú batožinu na zadné sedadlo jeho auta. „ Poďme už.“ posúrila som ich. „ Kamže mladá dáma? Kam sa tak ponáhľaš?“ podozrievavo sa opýtala moja mama. „ Nikam. Len sa...Law.“ bleskovo som sa musela na niečo vyhovoriť. „ Tak dobre.“ aj keď si myslím že mi neverila, tvárila sa tak.

**

„Kayle!“ hneď ako som vystúpila z auta, čakala ma pred domom. „ Lawrence!“ po dlhom čase som ju oslovila jej celým menom a konečne som ju mohla objať. „ Veľmi si mi chýbala.“ priznala som. „ Aj ty mne!“ zdôraznila. „Poď dnu...“ stiahla som ju ku mne do izby. Nič sa tu nezmenilo. Všetko je tu tak, ako som to tu nechala. „ Sladký domov.“ povedala som, a rozvalila som sa na posteľ. „ Už vieš že to bola chyba?“ opýtala sa. „ Trvalo mi to pomerne dlho, ale áno.“ s úsmevom som priznala. „ A teraz čo? Čo sa chystáš urobiť?“ opýtala sa ma, aj keď som mala taký pocit, že to vie. Len som sa nepatrne usmiala. „ Ja si myslím že vieš.“ ako koľvek by som chcela, nešlo by prestať sa usmievať. „ Idem za ním...“ postavila som sa z postele, a prešla som ku kufru s mojim oblečením. „ Pomôž mi vybrať to najkrajšie, čo mám...“ poprosila som ju a ona sa mi začala prehrabávať rovnako vo veciach, ako som to robila ja. „ Toto je veľmi pekné...“ ukázala na moju obľúbenú fialovú kockovanú košelu a ja som okamžite vedela, že je správna voľba.

**

„Myslíš že sa mu budem takto páčiť?“ s pochybnosťami som sa opýtala. „ Jasné že budeš... Harry ma oči len a len pre teba.“ mierne ma upokojila a spolu sme vykročili von z môho domu. „ Drž mi palce...“ objala som znova Law, pretože sa naše cesty akurát rozchádzali.

**

Harryho dom. Áno, nachádzam sa presne tu. Strašne dávno som tu nebola a preto ma zožiera veľmi zvláštny pocit z toho, ako zareaguje. Som napätá a zároveň nervózna. Konečne sa po dlhom čase pozrem to jeho prenikavo zelených očí a konečne zacítim tú jeho neodolateľnú mužskú vôňu, ktorú okrem neho nemá nikto iný. Čo mi povie keď ma uvidí? A, čo mu poviem ja? Veď mi predsa písal, aby som sa vrátila, a presne to robím. Vraciam sa k nemu. Áno, toto mu musím povedať. Usmiala som sa sama pre sebe a pristúpila som k dverám, na ktoré som pravidelne trikrát zaklopala. Nervózne som prešľapovala nohami a netrpezlivo som čakala na neho. Čakala som na to, ako mu všetko poviem. Zrazu sa otvorili dvere a ja som uvedela kučeravého chlapca, ktorého zelené oči boli dosť zaskočeneé z toho, že ma vidia. „ T..ty?“ neisto sa opýtal. Všimla som si jeho odhalenú hruď a len trenírky. To jeho telo. „ Ja...Harry... vrátila som sa.“ usmiala som sa tým najkrajším úsmevom, aký som vedela na svojej tvári vykúzliť. „ Prečo?“ bol nervózny a vedela som, že vôbec nechápal. „ Ja.. Harry...“ pousmiala som sa. Stále bol u sebe doma a len hlavu mal vystrčenú z dverí. „ Uvedomila som si... že ja...“ „ Harry?!“ zrazu niekto na Harryho zakričal, čo ma prerušilo. Kto to môže byť? Harry nie je sám?! „ Drahý, kto je tu...“ niekto otvoril dvere a mne sa zrazu naskytol pohľad na Jessicu, ktorá mala na sebe len spodné prádlo. Pobozkala Harryho na líce a on vôbec nenamietal. Zarazila som sa a ustúpila som o krok dozadu. Je s..ňou. On je fakt s ňou.! „Kayle?“ oslovil ma, no ja som len ztále ustupovala dozadu a dozadu. Raj s ňou nič nemal, to je pokrytec. Ja som si myslela že na tu na mňa čaká a že mu chýbam aspoň tak, ako aj on chýbal mne. Ale nie, je s Jessicou, naozaj je s ňou! Pokúsila som sa to strebať. Rýchlo som sa otočila a utekala som smerom za najbližší roh. Musela som sa skryť. Skryť pred všetkým. Skryť pred sklamaním. Znova ma sklamal. Pri tejto predstave som začala plakať ešte viac. Prečo som sa vracala? Načo som naspäť?!

HARRY

Kayle. Naozaj som ju práve videl. Naozaj bola práve pred mojim domom. Prišla za mnou. Naozaj ona prišla za mnou. Ale prečo? Aký bol dôvod jej návstevy? Žeby sa vrátila? Žeby znova bývala v Kalifornii? A kde má toho jej chalana? Kde do pekla je ten jej priateľ?!

„ Harry?“ z tej kopy otázok ktoré mi behali hlavou ma vrušila Jessica. „ Áno?“ snažil som sa tváriť celkom vyrovnane a nezaujato. „ Prečo prišla?“ opýtala sa a pritom ma pohladila po odhalenom ramene. „ Keby som ja vedel...“ mikol som plecom, no skutočnosť bola naozaj taká, že som si z celej duše prial poznať ten dôvod. Žeby prišla za mnou? Čo keby som bol ja ten dôvod prečo sa vrátila?

**

KAYLE

Už zase. Tak strašne dlho som neplakala. No teraz znova. Preečo mi ten chlapec tak ubližuje? Musím priznať že to moja vina. Nemala som sa vracať kedže som vedela aký je. Sama si za to môžem. Sama si vlastne môžem aj za to, že trpím. Som proste naivka...

**

HARRY

„ Ale naozaj Jessica. Mala by si odísť, necítim sa dobre.“ proste som potreboval byť aspoň nachvíľku sám, ale ona vôbec nechcela odísť. „ No dobre Harry. Ale nezabúdaj, že ťa ľúbim.“ vtisla mi bozk na ústa a ja som ju odprevadil k dverám. Hneď ako odišla, prešla som do obývačky a keďže v dome nikto nebol, zavládlo hrobové ticho. Akokoľvek som sa zamýšľal nad dôvodom, prečo sa tu dnes objavila, neprišiel som naň. Ale ona je tu! Pousmial som sa. Usmieval som sa sám pre seba až mi to prišlo divné. Naozaj prišla. Moje vnútro zaplavoval dosť zvláštny pocit, ktorý som od jej odchodu necítil. Bolo to úplné šťastie. Čo keby.... čo ak... by som šiel za ňou? Áno, presne to je ono. Presne toto musím urobiť. Všetko si zistím a už nebudú žiadne pochybnosti. Žiadne.

**

Prečo som taký nervózny? Klopal som na dvere jej domu už veľa krát. Prečo sa toho teraz tak obávam? Spravím to, teraz! Odhodlal som sa a moja ruka sa konečne dotkla zvončeka. „ Hm.. Harry!“ prekvapila sa žena ktorá mi otvorila dvere. Jej mama. „ Už som ťa dlho nevidela.“ usmial som sa na ňu a ona urobila to isté. „ Asi si prišiel za Kayle, už asi vieš že sa vrátila...“ usmievala sa, z čoho som usúdila že sa z jej návratu tešila. „ Áno, presne pre to som tu.“ prikývol som a vstúpil som ďalej. „ Neviem čo sa stalo Kayle, bola taká šťastná keď sa sem znova vrátila.... No teraz je vo svojej izbe a je dosť smutná. Neviem čo sa jej stalo...“ smutne prehovorila jej mama. „ Môžem ísť?“ zdvorilo som sa opýtal. „ Vieš kde má izbu...“ usmiala sa a odišla. Presne viem kde sa nachádza jej izba. Bol som tak už milión krát a vo svojich myšlienkach tam chodím aj naďalej. V tej miiestnosti sa toľlko toho odohralo. Jááj....

A som tu. Raz som klopol, druhý krát, tretí... nikto neotváral. Potiahol som kľučku smerom nadol, a vstúpil som. Znova sa mi naskytol pohľad na tú najkrajšiu osobu akú som v živote videl. Vôbec sa nezmenil, ba možno trochu opeknela. Dokonca sa mi zdá, že každým dňom je krajjšia a krajšia. No teraz to bol iný pohľad. Ležala na posteli, schúlená do klpka, a zdalo sa mi, akoby vzlykala. Ona plače? Neveril som tej myšlienke. Prečo preboha? Otočila sa smerom ku mne, a keď uvidela že som to ja kto vošiel. Bleskovo si zotrela slzy a čo najvyrovnanejšie sa na mňa pozerala.

„ Načo si prišiel Harry?“ opýtala sa dosť chladne a bez nejakého citu v hlase.