Forever Remember

28 ---> Najlepšie bude zabudnúť...

V prvom rade, SORRY že nebola včera časť, naozajprepáčte. Dnes JE! :) Takže užite si ju a KOMENTUJTE! Inak, prosím komentáre teraz na to, čo si myslíte o Harrym, o Kayle a o ich vzťahhu.... :) PLS! 

________________________________________________________________

Rýchlejšou chôdzou som sa snažila dobehnúť Harryho, lenže on bol do mňa dosť ďaleko. Prišla som až k susedovmu domu, ktorý sa nachádza hneď vedľa toho môjho. Pre bránou jeho domu sa nachádza lavička, na ktorej Harry sedel. „ Chcem ti len povedať jednu vec. Neľutujem to. Nemôžem ľutovať dnešný deň, pretože sa mi strašne páčil...“ úprimne som sa na neho pozerala a on po chvíli podvihol hlavu a jeho oči vyhľadali tie moje. Postavil sa a prišiel bližšie. „ Aj keby som to ľutovala, prečo ťa to tak žerie?“ uprene som sa pozerala do jeho zelených očí, no ako vždy som z nich nevedela nič vyčítať. „ Nikdy nikto neľutoval čo i len sekundu ktorú strávil so mnou...“ zamrzene povedal. „ Ak by som to ľutovala aspoň by ti konečne aspoň trochu spadol hrebienok.“ vytiahla som pozitívum. „ Vieš že by sa to nestalo..“ nezaujato povedal a porozhliadol sa po okolí. „ Čo bude zajtra? Čo bude keď ja vojdem do svojho domu a ty odídeš na svojom aute?“ smutne som sa opýtala. „ Nič, bude to presne tak ako predtým. Presne tak, ako dnes ráno...“ mikol plecom.

HARRY

„ Aha..“ uchechtla sa ironicky. „ Tak potom ma ani už nemusíš odprevádzať... Ahoj!“ urazene zavrčala sa kráčala smerom k jej bráne. „ Nie! Počkaj ešte“ rýchlejším krokom som ju dobehol a zastavil som ju až pred bránou. „ Takto to chceš ukončiť?“ sklonil som sa trochu nižšie aby sme boli približne v rovnakej výške a ja som jej mohol vidieť lepšie do očí. „ Harry nemám čo ukončovať. Bola to len hra, sám si to povedal. Hra, ktorá zajtra skončí..“ pomaly hovorila a pozerala sa na hocičo iné, len nie do mojich očí. V jej hlase bolo niečo zvláštne... Niečo, čo som si nedokázal vysvetliť... „ Rozlúč sa so mnou...“ chytil som ju za ruku a tým som ju zložil z kľučky na bráne. „ Bude lepšie ak to ukončíme ihneď...“ vytrhla jej ruku z tej mojej. „ Čo sa deje Kayle?“ nechápavo som rozhodil rukami. „ Harry ty si zvyknutý na takéto veci ale ja nie... Nie som ten typ...“ začínal som prichádzať na to, čo je to pre mňa neznáme zafarbenie v jej hlase. Smútok. „ O čom to hovoríš?“ nech som ako koľvek chcel, nechápal som jej. „ Teraz musíme urobiť jednu vec. Zabudnúť na celý dnešok... Zabudnúť na tento deň, hoci bol jeden z najkrajších v mojom živote...“ smutne sklonila hlavu. „ Ak si to tak praješ, nech je po tvojom...“ prikývol som a zdalo sa mi že ju to prekvapilo. „ Tak ahoj Harry. Zajtra sa uvidíme v škole...“ vybrala kľúče z jej tašky, otvorila bránu a šla smerom k jej dverám. Len som stál pred otvorenou bránou ktorú zabudla zatvoriť a sledoval som ju. Venovala mi ešte jeden pohľad. Ja som to nevydržal, rozbehol som sa k jej dverám a vášnivo som ju pobozkal. Bozky mi všetky oplácala. Dotkol som sa jej niekde v oblasti, kde sa spája krk a líce a potlačil som ju k stene o ktorú sa opierala. Môj jazyk skúmal každý, každučký kúsoček jej úst, aj keď jej ústa mu boli už dobre známe. Po chvíli sa odtiahla. „ Nemal si to už spraviť...“ ľahostajne povedala. „ Chcel som to a viem že ty tiež... Raz som ti povedal, že ti viem čítať z očí... Aj toto som v nich videl.“ žmurkol som na ňu. „ Radšej už pôjdem...“ náhle zmenila tému, otvorila dvere do ich domu a vošla tam. Chvíľu som stál pri jej dverách, a potom sa konečne odhodlal odísť. Prečo tak náhle zmenila náladu? Prečo chce zabudnúť? Nechcem na to zabudnúť... presne ako povedala, jeden z najlepších dní...

KAYLE

Otvorila som dvere a utekala som do svojej izby. Nechcela som riskovať, že by sa zobudilli naši a videli by ma takto. Vyzula som si topánky a zo šatami som spravila to isté. Sadla som si na len v spodnom prádle na parapetnú dosku a pozerala som sa z okna. Harryho auto akurát prešlo popred náš dom... Och Harry...Prečo ? Cítila som ako mi po líci stiekla slza. Slza, pretože sa mi dnešok veľmi páčil... Slza, vďaka ktorej som ľutovala že som pripustila všimnúť si niekoho ako je on. Čo sa stalo s rečami, že ho už nechcem vidieť? Že si ma nikdy nezíska? Ten chalan sa mi dostáva pod kožu, dostáva sa mi do mysle... Toto nemôže byť pravda. Ja nie som dievča, ktoré sa nechá namotať na sukničkára čo chce všetky dievčatá. Nie som taká, teda presnejšie, nebola som... Harry to zmenil a prebudil vo mne niečo veľmi silné. Nech je to ako koľvek silné, teraz je potrebné urobiť dve veci. Otvoriť oči, ktoré uvidia aký je v skutočnosti je a to hlavné... Zavrieť pred ním srdce.