Ďakujem za komentááre, naozaj Vád neskutočne za ne milujem! :) Thank U so MUCH! :D :D :D Čo poviete na nový obrázok tohto príbehu? Hm? páááči sa? :) Prosím poprosím názory na všeeetko! Úplne všetko! Chcem vedieť váš názor na každú maličkosť :) :* A na záver, túto časť venujem DomiZachaov :) Ďakujem, za komentár <3 <3 A posledná vec... Zajtra idem do Ba :) Takže neviem ako to bude s časťou :) V každom prípade, jediné čo ma nakopne do písania sú vaše komentááre :) :)
_______________________________________________________________________________
FLASHBACK – štúdio
„Ten deň som si pamätala veľmi dobre. Keď som prišla domov, otvorila som si svoj denník a veľkými písmenami som si napísala Harryho meno. Dala som to do srdiečka, pretože som to totižto v tej chvíli tak cítila.“ všetkým som ukázala stranu, na ktorej bollo veľké červené srdce. Boll to už tak dávno... „ No keď som ho odkladala na jeho stále miesto, vypadol mi z neho papierik. Papierik, na ktorý som celkom zabudla...
FLASHBACK
Čo to je? V duchu som sa opýtala samej seba a papierik som si vzala do svojich rúk. Bože, skoro som zabudla. Mojich desať najtajnejších želaní v mojom živote.
Číslo 5 – nájsť si najlepšiu kamarátku na svete. To mi bolo jasné, bola o Dolly.
Číslo 8 – Dostať pusu od chlapca, ktorý sa mi ozaj páči. Bol to aj John, na mojej bývalej škole. Lenže aktuálne tomu zodpovedá Harry. Pozerala som si postupne moje životné ciele, a usmievala som sa do papiera. Toto som si písala od svojich dediatich rokov, preto ich je desať.
Číslo 4 – Byť najlepšie oblečené dievča v triede. To sa mi splnilo raz, keď som mala 14 rokov.
Číslo 7 – Zažiť dokonalé rande. O tomto som si myslel že to bude nemožné, no Harry prekonal aj moje očakávania.
Číslo 6 – Mať letnú lásku. Bolo to strašne krásne, a myslela som že to nikdy neskončí...
Zvyšok sa mi ešte nesplnil a hovorí sa, že ak niekomu poviete to, čo si prajete, nesplní sa to. Najťažšie to bolo s číslom 1 a s číslom 10. celé tie roky som si ich odkladala na niečo špeciálne a myslím si, že sa mi to celkom podarilo.
HARRY
Ležal som vo svojej posteli presne tak, ako to robím posledné dni. Hľadel som do stropy, no hlavu som mal plnú rôznych myšlienok. Nech som chcel myslieť na čokoľvek myslel som len na ňu. Na Kayle. Proste, ani neviem akoby som ju mal popísať. Bola niečím ako výčitkou svedomia. Keď máme výčitky, stále myslíme na to čo sme spravili. To je ono, ona je mojou výčitkou svedomia. Znepokojovalo ma to, že stále na ňu myslím, ale na druhej strane niekde vo svojom vnútri som bol rád, že máme znova ten náš bývali vzťah...
KAYLE
„ Dnes máš až príliš dobrú náladu..“ mama vykladala z auta všetky jej tašky, kedže sa práve vracala z nákupu. „ Nie, prečo?“ zaprela som to, no úsmevu som nezabránila. „ Je v tom dáky chlapec, však mám pravdu?“ na chvíľu s vykladaním vecí prestala a prešla ku mne bližšie. „ Nie, vieš že tu nikoho ešte nejako dobre nepoznám...“ zaklamala som jej, no aj tak to mu asi neverila. „ To vieš ko mu hovor zlatko... Tento úsmev má na tvári nejedno dievča v tvojom veku. Je to zaľúbený úsmev....“ odhalila ma, no to s tým zaľúbením prehnala. „ Nie je to zaľúbený úsmev...“ povedala som dosť vážnym tónom. „ Ako sa volá?“ nadvihla obočie. „ Je to jeden spolužiak. Ale nič medzi nami nie je. Z toho vzťah nikdy nebude.“ hovorila som teraz už úprimne, no pristihla som sa ako sa vo vo svojom podvedomí mračím. Prečo? „ Zlatko, ak budeš chcieť niekedy s niečím pomôcť, som tu vždz pre teba. Pamätaj si to...“ pohladila ma po líci a ja som ju objala. Musela som dostať teraz objatie, a také mamičkovské, mi padlo najlepšie.
أنت تقرأ
Forever Remember
قصص الهواةNazrite spolu s Kayle do jej denníka, ktorý od toho čo sa stalo viac neotvorila. Vráťte sa s ňou o rok dozadu a počúvajte, čo sa stalo. Ako to bolo, keď prišla ako nová študentka do školy, a vybral si ju kapitán futbalového tímu, ktorý si dovtedy my...
