Forever Remember

32 ---> Mňa neoklameš, ale daj si pozor, aby si neoklamal ju

No dievčatká, prišla som na to, že by bolo na čase to urýchliť.. .:) možno ste to čakali, možno nie... Ale prichádza sem konečné niečo nové.. :) Možno sa niečo rysuje medzi Kayle a Harrym? čo myslíte? :) Ako vždz, nááázory! ON EVERYTHING! 

_____________________________________________________________________

Mlčal som, len som si ju k sebe viac pritisol. „ Mali by sme ísť... Prilbližne sa dve hodiny máme vstávať do školy..“ pozrel som na svoje hodiny a určil som čas. „ Pomôžeš mi?“ zlato sa ma opýtala, ja som sa postavil a potom som pomohol aj jej postaviť sa na nohy. Prešli sme až k autu a ja ako pravý gentleman som otvoril jej dvere, a ona s úsmevom nastúpila. Sadol som si a venoval som jej pohľad. „ Prečo sa tak na mňa pozeráš?“ zasunula si prameň vlasoch za ucho a opýtala sa ma. „ Ako sa na teba pozerám?“ nadvihol som obočie a oprel som sa o sedadlo, aby mi bolo pohodlnejšie. „ Zvláštne. Cítim tam niečo iné.. Akoby som v tvojich očiach videla niečo nové.. Niečo, čo si mi ešte neukázal.“ nechápal som ani ja, a asi ani ona. „ Vždy sa pozerám rovnako. Stále som rovnaký...“ presvedčivo som riekol, aby som ju zbavil dákych pochybností. „ Vieš čo som si na tebe všimla ako prvé? Vieš čím si ma hneď zaujal?“ opýtala sa ma, a ja som len záporne pokrútil hlavou. „ Tvoj pohľad... Vždy sa mi páčilo, ako si sa na mňa pozeral, no teraz... Páči sa mi to ešte viac...“ priznala sa, a hovorila mi to dosť úprimne. „ Rovno mi povedz, že ja sa ti páčim. Môžeš mi to povedať...“ samoľúbo som povedal. Ona mi práve zložila kompliment. „ Pretože ty sa mi páčiš...“ priznal som. „ Už radšej poďme..“ dala si pás, ja som naštartoval a išli sme.

KAYLE

„Sme tu...“ špeol Harry a počula som ako sa motor jeho auta utíšil. „ Odprevadíš ma?“ nechcela som sa s ním ešte rozlúčiť, a preto som ho vytihla z auta. „ Jasné.“ s úsmevom prikývol a obaja sme vystúpili. „ Chcem aby si vedel, že som ti nesmierne vďačná za to, že si tam prišiel. Naozaj ti ďakujem.“ na svojich pleciach som ešte stále mala jeho bundu, ktorú som si ťahala k telu aby som čo najviac hriala. Všimol si to a pousmial sa. „ Nemáš mi za čo Ďakovať, keby som nechcel, neurobil by som to...“ priznal sa. „ Lenže nielenže si sa zachránil, ale ostal si so mnou celú noc a ….“ hlas sa mi zasekol, pretože som mu chcela tolko toho povedať, až som sa zasekla. „ Aj mne bolo s tebou dobre Kayle. Naozaj.“ presne vystihol to, čo som chcela povedať ja. „ Už asi pôjdem...“ zastavili sme pred mojou bránou. „ Ďakujem...“ vyslovila som to jedno slovko, a rozopla som si Harryho bundu s cieľom, že mu ju vrátim. No jeho ruky sa dvihli k môjmu telu a bundu mi znova zapol. „ Neriskuj, že nachladneš kým prídeš domov....“ jeho ruky zorvávali na mojich bokoch, aj keď som nejako nenamietala, že mu ju vrátim. Len som sa zmätene pozerala do jeho očí, a neverila som že toto je on. Že je taký starostlivý, taký milý... Proste taký iný, ako naposledy. „ Môžem ešte niečo urobiť? Ešte jednu vec, pred tým ako sa rozlúčime?“ zdvorilo sa opýtal a keďže som bola taká opantaná každým jedným jeho skutkom, prikývla som. Naklonil sa ku mne, k mojej tvári a svojím lícom sa mierne obtrel o to moje. Celým telom sa pritiahol o niečo bližšie, chytil ma za ruku a jeho líce sa mierne obtieralo o to moje. Mala som zatvorené oči a cítila som ako ma jeho vlasy šteklia na mojej tvári. Druhou rukou sa mi dostal do vlasov, a zastrčil mi pramienok za ucho, aby ma už toľko neotravoval. Cítila som skutočne pri sebe, a pocit že ma chce využiť tu teraz vôbec nebol. Bol nežný a láskavý. Tvárou sa presunul k mojim perám a miernym obtretím o ne pokračoval na druhé líce. Hoci to bola len chvíľočka čo mal moje pery na tých jeho, ten pocit vo mne vyvolal toľko šťastia a toľko úžasných pocitov. Po chvíľke svoju tvár odtiahol a dal mi mierny bozk do kútiku pier. „ Ahoj...“ pustil mi ruku a odišiel k svojmu autu. Pozerala som sa, ako naštartoval a odišiel. Stála som ako omámená a nevedela som prečo mi nedal nomálny bozk ako vždy. Nebola to pusa ani na pery, ani na líce. Bolo to presne do kútiku, a keď sa perami dotkol toho miesta, striaslo ma. Asi po piatich minútach som sa konečne odhodlala ísť domov. Vyšla som hore schodmi, prezliekla som si pyžamo a umyla som sa. Vytiahla som si perinu a napravila uložila som sa do postele. Na stoličke bola položená Harryho bunda. Dal mi ju, aj napriek tomu, že bola zima jemu. Postavila som sa, vzala som ju do rúk, zakrútila som sa do nej a vdychovala som jej vôňu. Voňala presne ako on, presne ako Harry. Takto sa mi spalo dokonalo... Cítila som, ako by tu bol aj on.

HARRY

Lákala ma pobozkať ju... Lákalo ma dať jej pusu na tie neskutočne lákavé pery, ktoré som hypnotizoval po celý večer. Ale nespravil som to, aj keď som veľmi chcel. Keď som sa dotkol jej tváre, cítil som sa úžasne. Páčilo sa mi, ako sa chvela a ja som vedel, že ten pocit v nej vzbudzujem ja. Lenže nepoznal som odpoveď na jednu otázku... Zmäkol som? Príde mi to tak... Som úplne iný, presne tak ako povedala. No ja toto ale nemôžem dopustiť... Ja nechcem aby ma ona takto menila. Nechcem to!

**

„ Dobré ráno...“ sedel som vo svojej lavici, a takpovediac som zaspával, keďže včera bola divoká noc. „ Ahojte...“ len som dvihol ruku kamošom, ktorý prechádzali okolo. „ Ahojte...“ do triedy vošla osoba, ktorú som čakal odkedy som si sadol do svojej lavice. Harry, prestaň! Okríkol som sa niekto v duchu. Skloň hlavu a ani sa na ňu nepozri. Bude to tak určite lepšie. Hlavu som teda sklonil a ešte som si ju zaprel rukou, a vyzeral som, akoby som zaspával, čiže to bolo nenápadné. „ Ahoj...“ ten známy nežný hlas bol pravdepodobne pri mne. „ Ahoj...“ odkryl som si hlavu a usmial som sa na Kayle. Úprimne, usmiať som sa ani nechcel, no keď som ju tam zbadal bez úsmevu to nešlo. „ Toto si si u mňa zabudol...“ položila mi na lavicu moju čiernu bundu, na ktorú som prakticky zabudol, že ju nemám. „ Ďakujem...“ dodala, a ja som si ju vzal. „ T naozaj nestojí za reč...“ znova ten úsmev! Čo šľaka! Nemôžem sa takto priteplene usmievať... „ Harry?!“ buchol do mňa Jack, ktorý toto celé sledoval. „ Hm?“ obzrel som sa jeho smerom. „ Ty a Kayle? Čo to medzi vami je?“ pousmial sa, a hodil na mňa spýtavý pohľad. „ Sme kamaráti...“ priznal som mu. „ A tým slovom „kamaráti“ mi chceš vysvetliť tento tvoj blažený výraz? Prosím ťa...“ ironicky pretočil očami. „ Jack, nemudruj...“ uzemnil som ho. „ Neviem o čom to hovoríš..“ dodal som. „ Ale vieš...“ žmurkol na mňa a ukázal na Kayle. Strašne ma vytáča to, že si ju nechcem všímať, ale nedá sa to! Proste to nejde! „ Je veľmi pekná Harry, ale to som ti už hovoril. A hodili by ste sa k sebe..“ premeral si ju očami Jack a potom mi povedal. „ Bože Jack, ja ju nechcem!“ povedal som trochu hlasnejšie ako som mal v úmysle. „ Daj si pozor Harry na jednu vec... Mňa neoklameš, ale možno nechtene oklameš ju a bde si myslieť, že ju naozaj nechceš.. Potom budeš trpieť viac, ako kedykoľvek predtým..“ tie jeho slová ma prinútili premýšľať. Naozaj som rozmýšlal, či by sa to mohlo stať.

„ Neboj sa ho...“ prišiel som k jej lavici a sadol som si na voľnú stoličku vedľa nej. „ Neviem o čom to horovíš..“ svojim pohĺadom vyhľadala rýchlo nejaký iný objekt. „ Nerob to znova... Prosím..“ pohladil som ju po jej odhalenom ramene a jej pohľad skĺzol na moju ruku. „ Myslela som, že je to za mnou, ale keď sa tu objavil, spomenula som si na včerajšok a … Proste ..“ znažila sa mi opísať jej pocity zo Zayna. „ Ja chápem ako to myslíš.... Je to celkom normálne..“ uistil som ju. „ Poslúžila ti moja bunda?“ opýtal som sa a ona sa konečne usmiala. „ áno, bola som rada že si mi ju dal...“ venovala mi láskavý pohľad. „ Určite si ju zo seba nedala ani na chvíľku dole.“ samoľúbo som povedal. „ Určite si v nej aj spala!“ podrypačne som ňu žmurkol. „ To určiteee!“ ironicky odvetila. „ Je výnimočné mať na sebe moju bundu, čo ti poviem..“ kusol som si do pery, a obaja sme sa zasmiali.

O týždeň

KAYLE

„ Tak ideš s nami?“ opýtala sa ma Law, lebo sme boli dohodnuté, že po tréningu, ideme spolu. „ No aj by som išla... Len Harry ma poprosil, či by som na neho nepočkala.. Takže...“ zrejme pochopila že nejdem. „ Kayle, nezdá sa ti to čudné? Už týždeň nerobíš nič iné, len tam čakáš na Harryho, tam ideš s Harrym... S Harrym sa idete učiť..“ napodobňovala zrejme mňa. „ Sme kamaráti... Dobrý kamaráti..“ objasnila som jej to. „ Len aby to tak bolo. Len aby to nedopadlo zase nejako zle.. Alebo, aby ťa znova len nevyužíval...“ upozornila ma a odišla za ostatnými. Je pravda že by ma mohol znova len využívať?