Forever Remember

21 ---> Musím ísť za ním!

Naozaj prepáčte že neboli časti, ale boli sviatky a ja som nepisala... :) SORRY! No a teraz je tu new part! :D A je tu jeden návrh... :) Mám napisanú ešte jednu časť.. :) Takže ak tu budú dnes nejaké komentááre, bude NEW! :D A teraz príjemné čítanie a názory na všetko! :D

______________________________________________________________________________

Naozaj neviem čo robiť. Mám tam ísť? Mám ísť za ním? Dolly, kiežby si tu tak bola a dokázala by si mi poradiť. Potrebujem ťa tu, veľmi... Denníček som znova odložila pod svoju posteľ a pre zmenu som zapla notebook. Zapla som si facebok, že si popíšem s nejakými ľuďmi, no nikto nebol prihlásený. Pozrela som si nové žiadosti o priateľstvo, a tam som uvidela dosť starú, nepotvrdenú žiadosť od Harryho. Je to len žiadosť o priateľstvo, povedala som si a pomalým pohybom myšky som stisla ikonku potvrdiť.

Ahoj :) xH

Nestihla som ani zareagovať a hneď mi napísal.

Harry dostali sme materiál na polročný projekt z moderného umenia. Potrebuješ podklady. Poviem ti úprimne, chcela som zmeniť partnera, ale nedalo sa to. Preto som musela ostať s tebou...xK

Rozpísala som sa, ale mňa to proste hnevalo že som musela tráviť čas s človekom, ktorý mi ublížil.

:( xH

To bolo to jediné načo sa zmohol. Zavrela som okienko s jeho chatom, a potom som si všimla, že mi naskočila ikonku čo symbolizuje, že mi niečo píše.

Ja som šťastný že budeme spolu pracovať. Kayle, veľmi rád ti s tou prácou pomôžem, lenže som chorý ako pes. Čo keby si si doniesla svoje poznámky a všetko by si mi vysvetlila? :) xH

Harry je človek, ktorý nemá strach pred ničím. Vždy povie to čo si myslí, aj keď si ostatný ľudia o ňom myslia aké má vysoké ego. Je to proste Harry, ja som sa s tým už celkom zmierila.

Nie! XK

Nemohla som dopustiť len jednu vec a tou je tá, je opäť vyhrá. Opäť bude on víťazom a opäť si bude myslieť, že ako on zapíska tak ja skočím... Videla som že mi odpisuje, no ja som sa odhlásila z FB a zaklapla som notebook.

**

O dva dni

„ Harryho stav sa zhoršil, je to vraj stále horšie a horšie... Neverím, že bude schopný s nami odhrať finále...“ smutne hovoril Zayn nám všetkým. Ja som sa len zhrozene pozerala, čo sa hlúposti to rozpráva. Došlo mi jedno, nie je to kvôli mne, on je fakt chorý. Musím niečo sppraviť! Musím ho vidieť!

**

Nádych, výdych...Z hlboka som dýchala, aby som sa konečne odhodlala zaklopať na dvere, ktoré boli priamo predo mnou. Ruky som zovrela v päsť a priložila som ju na dvere. Raz dva tri! Jemne som zaklopala a čakala som kým sa vo dverách neobjavý ten namyslenec... „ Ahoj, želáš si?“ na moje prekvapenie, tam stála celkom pekná a dobre vyzerajuca žena stmavými vlasmi. „ Som Kayle, Harryho spolužiačka. Je doma?“ veľmi slušne som sa opýtala a usmiala som sa mojim namilším úsmevom. „ Samozrejme, poď ďalej.“ trochu viac pootvorila dvere a ja som vošla. „ Hore a druhá izba na pravo.“ ukázala smerom na horné poschodie. „ Ďakujem.“ prikývla som a pobrala som sa uvedeným smerom. Hneď osm zaklopala aby som to mala čo najrýchlejšie za sebou. Chvíľu som počkala až kým savo dverách neobjavil človek, za ktorým som prišla. „ Ty?“ nadvihol obočie a ja som tak mala vyššiu šancu pozrieť sa do jeho očí. Boli červené a na čele mal niekoľko kvapiek. Kvapky potu. „ Smiem vojsť?“ vyhla som sa jeho otázka a na jeho prikývnutie sme obaja vošli do jeho izby a posadili sme sa na posteľ, ktorá bola vedľa obrovského okna. Na druhej strane miestnosti, teda oproti posteli, bola namotovaná teelka, ktorá práve išla. Skúmala som jeho izbu a musím oznať, že bola pekná. „ Vravela si, že neprídeš...“ hlas mal ešte hrubší ako obyčajne. „ Vraj sa ti pohoršilo, a ja...Musela som ti doniesť poznámky na tú hodinu kde sme spolu vo dvojici.“ tie posledné slová som povedal trochu s odporom, aby vedel, že nemám záujem pracovať s ním. „Viem že by si bol radšej, kebyže ti ich prinesie Jessica, ale hádam to nejako prežiješ...“ ironicky som povedala. „ Nebol by som radšej....“ pousmial sa a mierne si lahol. „ Neklam Harry, je to tvoja priateľka...“ oponovala som mu, no hľadela som pritom do zeme. „ Ja nemám priateľku, nie som typ, ktorý by vydržal s niekým chodiť. To že spolu chodíme, si myslí len ona, a ja som jej to z hlavy nevyhodil. Z toho vyplýva len to, že je dosť naivná.“ rozprával o nej zvláštne. Tak..ľahostajne.

**

„ Takže, tu to všetko máš. Poznámky, úlohy, a tu podklady čo treba ešte nájsť...“ otvárala som mu môj zakladač a všetko som mu postupne ukazovala. „ Je toho strašne veľa.“ krútil hlavou a nechcel veriť. „ Je tu ale jdna možnosť, ako sa tomuto všetkému vyhnúť. Konkurz na školský musikál...“ nenápadne a dosť potichu som povedala. On sa začal strašne smiať. „ Ja a dáky potupný muzikál. Začnime s týmto...“ takže odpoveď bola jasná.

**

„ Keď teraz tak nad všetkým premýšľam.“ knihy som odložila do tašky a chystala som sa odísť. On ležal a ja som sedela pri ňom na posteli. Čakala som, ako bude pokračovať. „ Predsa si prišla za mnou...“ usmial sa a jeho ruka ma chytila za stehno. Hypnotizovala som jeho ruku a na stredačku som sa mu pozerala do očí. Žiarili presne tak, ako vždz, keď ma balí. „ A práve pre toto som už odchádzam. Nebolo to kvôli tomu.“ narovnala som si tričko, a postavila som sa na nohy. On sa vystrel v sede a jeho ruky a mi obmotala okolo pása. Otočil si ma smerom k sebe a vpíjal sa mi do mojich očí. Postavil sa ku mne aby sme boli na jednej vlnovej dĺžke. Pohladil ma po lící a jeho spustené ruky, ktoré mal položené pri svojom si preplietli prsty s mojimi, ktoré boli v takej istej pozícii. Nemohla som sa odtiahnuť, ako koľvek by som chcela, ako koľvek by som sa snažial nešlo to. Nie pri ňom. Videla som ako sa postupne približuje. Chcela som bozk, chcela som jeho bozk, nikoho iného. Nahla som sa k nemu a konečne som spojila naše pery. Cítila som ako sa do bozku usmial a opätoval mi ho. Jeho jazyk sa preplietol s tým mojim, a ja som konečne po dlhom čase zahasila túžbu, tú obrovskú túžbu po jeho bozku. Odtiahla som sa a stihla som mu obe ruky, ktoré sme malli prepletené. Ruky mi pustil a ja som sa začudovala, že čo to robí. Jemne si kľakoľ a zobral ma na jeho ruky. „ Harry, si chorý, nemal by si niečo takéto robiť...“ poukazovala som na to že ma vzal na ruky ale aj na bozk. „ Na toto nie som nikdy chorý...“ usmial sa a jemne ma položil na jeho posteľ. Lahol si ku mne, a opäť ma chytil za ruku. „ Čo to znamená?“ nadvihla som naše ruky. „ Nič, to že si rozumieme.“ kývol hlavu a trochu viac sa ku mne pritisol. „ Nemôžem byť bez tvojich dotykov, nemôžem byť bez tvojich bozkov. Obviňoval som teba, že nevydržíš bezomňa, o čom stále nepochybujem...“ usmial sa, ale pokračoval celkom vážne. „ Ale som to takisto aj ja. Zvykol som si na ne, a musím ich cítiť. Proste musím...“ hovoril to tak vážne, že som až sama bola prekvapená. „ Harry, raz si sa už o mňa stavil. Čo ak si sa teraz stavi s niekým iným?“ opýtala som sa ho, lebo v tedy ma to dosť zranilo. „ Nie Kayle, bol som sprostý, pretože ty vo mne vyvoláva neskutočné pocity. Vášeň, ktorá sa nedá ovládať. Túžbu, ktorú neviem uhasiť. Je to normálne, či som už načisto cvok?“ prehrabla som mu jeho vlasy, ktoré boli spotené a prevalila som sa na neho. On bol na chrbte a ja som ležala na ňom. „ Cítim to isté...“ a znova som spojila naše pery. „ Sme rovanký. Nepotrebujeme partnera, len niekoho, kto v nás dokáže vyvolať takéto pocity. A u mňa to dokáže málo kto.“ tento raz sa mi prisal na pery Harry a popritom mi prechádzal svojimi rukami po mojich bokoch. „ Musím odísť....“ ľútostivo som povedala. „ Zajtrajšia písomka.“ dodala som znechutene a mávla rukou. Postavila som sa, pozrela som sa ešte do zrkadla a pokúsila som sa zachrániť môj účes. Harry ma zozadu objal a pobozkal ma ku krku. Slastne som zatvorila oči a užívala som si to. „ Zajtra prídeš?“ opýtal sa ma, keď sa na chvíľu odtiahol. „ Môžem?“ vážne som sa spýtala. „ Ty môžeš všetko...“ a znova mi venoval bozk. „ Tak prídem, ale už ozaj musím odísť...“ odtiahla som sa. „ Posledný.“ pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Posledný krát som sa odtiahla, inak by som mu už asi neodolala. Jemu sa odoláva veľmi ťažko...