Forever Remember

33 ---> She makes me STRONG

No, musím vám povedať prečo včera nebola časť.... Chcela som ju sem dať, ale ste málo komentovali. Preto nebola... nevedela som čo si o tom myslíte, a preto som nevedela ako ´dalej. :) Dnes bolo tých komentárov trochu viac, a preto sem pridávam novú! Prosím, komentujte ak zajtra chcete! :) Myslím si, že sa to začína vyjasňovať čo bude ďalej, no bude tam ešte jedna prekážka, ktorá by mala prísť asi zajtra :) KOMENTS!

___________________________________________________________________

Nie, to už nie... Túto myšlienku som hneď zamietla a postupne som sa zbavovala pochybností. Prešľapovala som z nohy na nohu a čakala som kedy sa otvoria dvere a výjde z nich Harry.

„ No konečne!“ pousmiala som sa, no zároveň som rozhodila rukami aby pochopil, že som ho tu musela čakať. „ Prepáč že som meškal... Ale to čakanie ti stálo za to. Máš ma tu!“ žmurkol na mňa a popritom ukázal na seba. Zasmiala som sa. „ Naozaj som šťastná že som sa dočkala...“ ruky som si založila na prsiach a ironicky som zo seba vypustila. „ Teraz by si ma mohla objať...“ jeho samoľúby pohľad sa zmenil na pohľad toho najroztomilšieho chalana a preto som mu na to nemohla nič povedať. Natiahol ku mne ruky, a ja som mu po chvíli vošla do náruče. Vdychovala som vôňu jeho mužského deodorantu, ktorým sa nastriekal po namáhavom tréningu. Nech by som túto vôňu zacítila na hocikom inom, nikde by sa mi nepáčila tak, ako na ňom. Prišlo ma zvláštne, že sme v tom objatí zotrvávali trochu dlhšie, tak som sa odtiahla. „Poď!“ priateľsky, teda aspoň mi to tak prišlo, ma chytil okolo ramien a ťahal smerom k jeho autu. „ Kam máme namierené?“ zaujato som sa opýtala. „ Smiem ťa pozvať ku mne domov? Som sám, čiže sa aj tak budem nudiť...“ mikol plecom, a ja som chvíľu rozmýšlala. „ Môže byť.“ rozhodla som sa. Zaujímavé bolo, že nech tento chlapec povedal čokolvek, takmer vždy som mu na všetko prikývla. Možno to bolo pre to, že som sa s ním nechcela hádať, no možno preto že mal v sebe niečo, čo mu som nedokázala za žiadnu cenu odolať.

**

„ Tu je naša obývačka... A tu máme kuchyňu...“ chodili sme po dome a on mi ukazoval, kde čo majú. Bola som tu, no to som len prešla okolo jeho mamy a vyhľadala som jeho izbu.„ Ahoj Hazza...“ z kuchyne vyšla staršia dáma, ktorej Harry automaticky vtisol pusu na obe líca. Hazza? V duchu som si zopakovala. „ A ty si?“ otočila sa smerom ku mne a ja som uvidela jej tvár. Prižmúrila som oči a vybavovala som si, kde som ju už stretla. „ Som Kayle..“ priateľsky som jej podala ruku. „ Margareth...“ zatriasla mi ňou, no ja som z nej nespúšťala oči, len som si ju premeriavala. „ Nepoznáme sa?“ opýtala som sa s menšími pochybami v hlase. „ Máš pravdu, už sme sa stretli.“ s úsmevom odpovedala. „ A kde?“ chcela som aby mi napovedala. „ To nech ti už pripomenie tuto tento mládenec..“ ukázala na vysokú postavu vedľa nej. „ Som rada, že som ti s ňou pomohla. Je fakt veľmi pekná...“ šepla mu Margareth, no on sa tváril celkom nezaujato. „ nechám vás...“ povedala, keď zachytila môj nechápavý pohľad na nej.

„Harry?“ poklepkala som nohou a čakala som na vysvetlenie. Len odbočil pohľadom a previnilo sa pousmial. „ No...To je taká zaujímavá príhoda...“ neurčito začala a úsmev sa mu pohrával na tvári. „ Hovor..“ založila som si ruky na prsiach a sledovala som ho. „ Pamätáš sa na môj hrdinský čin?“ pri slove hrdinský naznačil úvodzovky. „ Nie... čo myslíš...?“ zmätene som sa spýtala. „ Raz si šla behať, a ja som bol na prechádzke so psom...“ prerušila som ho. „ To nemyšlíš vážne?!“ nadvihla som obočie.

FLASHBACK

Behala som. Zrazu sa jednej staršej dáme vyšmykol pes a začal utekať na pláž. Chcela som jej pomôcť, chcela som ho chytiť, no mala som korčule, čiže som nemala ako. Chudinka bola už dosť stará, a chodila dosť pomaly. No za psom sa črtala jedna postava. Vysoká postava. Bol to Harry. Harry ho chytil a spolu z vodítkom ho pani vrátil. Tá mu poďakovala a odišla...