Forever Remember

27 ---> Ľutuješ že sme boli spolu?

Ďakujem naozaj za prekrásne komentáre! :) Som HAPPY keď sem prídem a upozornenie že mám new koment.. :) Inak, nejde mi spraviť ten trailer, ale idem sa o to pokúšať.. :) Držte palčoky! :) :DD No neext part!  Je kratšia, ale inak sa nedalo.. :) SORRY! :(

______________________________________________________________________

„ Vždy som sa sem bála ísť...“ vzala som Harryho ruku do tej svojej a pozrela som sa smerom hore. „ Nie je to také strašné...“ jeho stisk zosilnel a ja som z neho cítila oporu. „ Ďalší...“ zakričal ten správca kolotoču a odtiahol lano ktoré nám zabránilo prejsť bližšie. „ Nemusím kolotoče, ktoré ťa obrátia dole hlavou...“ vystrašene som povedala. Usadili sme sa vedľa seba a ten chlap nás pripútal. Harry sa naklonil cez tú vec, ktorá nás držala pri sedačke a dal mi ešte jednu povzbudivú pusu. Preplietol si so mnou prsty a odštartovali sme. Ten pocit, keď sa pozeráte dole hlavou na tú kopu ludí.“ Aaaa!“ zakričala som a určite som Harrymu dosť silno stláčala ruku. Kladivo nás otočálo rôznymi smermi a čím ďalej sa mi to páčilo viac a viac. Uvedomila som si jednu vec. Ako ľahko môžem spadnúť...Ako ľahko sa dá prísť o život.... A tiež som si uvedomovala jednu vec. Harryho ruka v tej mojej. Cítila som sa tak, akoby mojej ruke niečo celý ten čas chýbalo. Akoby som konečne našla ruku, ktorá tu moju tak úžasne dopĺňala.

HARRY

Zastali sme a ja som sa pozrel na Kayle. „ Bolo to skvelé!“ mierne zakričala a ja som sa usmial. „ Som rád, že sa ti to páčilo...“ žmurkol som. „ Čo teraz? Kam teraz?“ rozhliadla sa naokolo. „ Tam!“ ukázala na horskú dráhu. Strašne rád som tam chodil, no teraz som sa tam tešil viac ako kedykoľvek predtým. „ Tak poďme...“ potiahla ma, no tým že som sa nepohol ona zastala. „ Niečo potrebujem aby sme mohli ísť ďalej...“ preplietol som si s ňouaj druhú ruku. „ A čo?“ zahledela sa mi do očí. „ Toto...“ šepol som a spojil som naše pery. Ukradol som si bozk, po ktorom som túžil od chvíle, ako sa naše pery od seba oddelili. „ Mal si pravdu...“ oblízla si vrchnú peru, keď sa odo mňa odtiahla a pozerala si mi do očí. Nechápavo som sa zatváril, lebo som nevedel čo myslí. „ Raz si mi povedal: „ Som dokonalý tanečník, milujem romantiku, či dlhé večerné prechádzky. Som super milenec, a viem sa geniálne bozkávať.“ zasmiala sa a ja s ňou. „ A v čom konkrétne som mal pravdu?“ nadvihol som obočie a uškrnul som sa. „ Si úžasný romantik...“ usmiala a pozrela do zeme. „ No?“ usmial som sa a čakal som, kedy bude pokračovať. „ Máš rád dlhé prechádzky...:“ znova sa odmlčala. Asi jej bolo blbé hovoriť mi tieto veci. „ A bozkávaš sa geniálne...“ dopovedala a všimol som si červeň v jej lícach. „ A keď som ti povedal, že neznesiem typy dievčat ktoré sa mi hádžu k nohám?“ opýtal som sa. S úsmevom prikývla. „ Si vraj bojovník ktoré si musí získať srdce dievčaťa... Moje srdce...“ pamätala si to a to ma tešilo. „ Mali sme naozaj mnoho zaujímavých debát...“ skonštatoval som a Kayle prikývla. „ A vtedy keď si prišiel balkónom do mojej izby?“ pokrútila s úsmevom hlavou. Rozosmial som sa. „ To bolo originálne...“ neprestal som sa smiať. „ Dobre, už by sme aj mohli ísť...“ navrhla. „ Dnes spolu chodíme, takže chcem prdtým pusu...“ upozornil som ju, ona sa usmiala a svoje pery obtrela o tie moje. „ Ideme!“ zavelila a konečne sme sa dostali k horskej dráhe...

**

„ Ale ja ti ho chcem kúpiť...“ presviedčal som ju, no ona nechcela aby som jej kúpil toho macka. Boli sme stále v Lunaparku a jej sa v stánku páčil jeden plyšový mdvedík. „ Nie Harry, nechcem od teba žiadne darčeky...“ rázne odvetila. „ Je to len malá hračka. Chcem aby si mala niečo odomňa... No ták...“ usmial som sa na ňu. Úsmev mi opätovala. „ Ale bude to prvá a posledá vec, ktorú mi kúpiš...“ upozornila ma a ja som jej dal za to pusku na líčko. „ Si moja priate*ľka len na jeden deň... Aspoň budeš mať pamiatku na toho najdokonalejšie chlapca s akým si kedy chodila...“ zalichotila som sám sebe a ona sa zasmiala. „ Ešte nikdy som nevidela niekoho ako si ty. Takého narcisa, takého človeka, ktrý tak ľúbi sám seba...“ ruky si preložila na prsiach a s úsmevom konštatovala. „ Milujem predsa najdookonalejšieho človeka, akého poznám... A kým nespoznám niekoho dokonalejšieho ako som ja, budem sa milovať.“ dodal som a ona sa znova zasmiala. „ Ale mám konkurenciu...“ povzdychol som si a venoval jej pohľad. „ Akú?“ nechápavo sa opýtala. „ Teba...“ šepol som a aj keď bola tma vedel som že sa červená... „ Bojím sa že by si mohla byť najdokonalejším človekom v mojom živote. Bojím sa, že by si mohla byť v mojom živote dokonca dokonalejšia ako ja sám...“ úprimne som jej hovoril a všetky slová vychádzali priamo od srdca. „ Toto je asi to najkrajšie, čo som mohla od teba počuť...“ pristúpila ku mne a ruky mi obmotala okolo krku. Pritisla sa ku mne a silno ma objala. Ja som nebol zvyknutý na objatia od dievčat, pretože mi to prišlo úplne zbytočné. Ale teraz... Teraz som jej ruky obmotal okolo chrbta a hlavou som sa zaboril do jej vlasov. „ To si váž.. takýto kompliment som niekomu dal po prvý krát...“ výstražne som sa na ňu zadíval a potom som sa usmial.

**

Nasadli sme do auta, zapli si pásy a keďže bola asi jedna hodina bolo na čase ísť domov. V aute hrala pesnička od Avicciho a začul som ako si po tíšku pospevuje. Dal som hlas a ona sa usmiala. Začala spievať hlasnejšie aj ona a po chvíli som sa pridal aj ja. Jej hlas bol taký nežný a zároveň taký zvodný. Jednu vec viem naisto, keby sa dala na spevácku kariéru, určite by to niekam dotiahla. Zastal som autom asi o dve ulice ďalej od jej domu. Vybral som kľúčik zo zapalovania a odopol som si pás. „ Čo to robíš? Ešte nie sme u mňa...“ nadvihla obočie. „ Chcem sa ešte prejsť..:“ argumentoval som to. Odopla si pás a obaja sme vystúpili z auta. Spoločne sme kráčali cez ulice smerom k jej domu. Boli sme ticho a len sme sa venovali našim myšlienkam. Mala ruky vo vreckách a pozerala sa do zeme. Siahol som po jej ruky, vybral ju z jej vrecka a preplietol si s ňou prsty. Jej ruka bola studená tak som naše spojené ruky vložil do môjho vrecka na bunde. Vďačne sa pousmiala. „ Dnešok bol tak pekný...Tak úžasný... A zároveň tak zvláštny...“ povedala niečo zo svojich myšlienok. „ Prečo zvlaštny?“ opýtal som sa a pozrel som sa na ňu. „ Ty, ja, vzťah...“ vybrala z vrecka naša ruky.. „ Toto!“ ukázala na to a pokrútila hlavou. „ Bolo to len na jeden deň..“ ľahostajne som povedal. „ No veď práve... Takéto veci sa nerobia. Nikto sa nedáva s niekým dokopy na jeden deň...“ znova premýšľala. Bola zvláštna. „ Ľutuješ to?“ zastavil som sa a čakal kým sa na mňa pozrie. Hľadela mi do očí a mlčala. „ Takže áno...“ znova som vykročil a urazene som šiel asi tri kroky pred ňou. Ako môže dnešný deň ľutovať?

KAYLE

V rukách som zvierala macka ktorého mi kúpil a prezerala som si každý jeho detail. Harry je mrzutý a určite čaká že ho dobehnem. Kayle, spýtaj sa samej seba... Naozaj ľutuješ dnnešný deň?