Forever Remember

34 ---> Dokáž, že nie si buchnutý!

NO, dúfam že pri tejt časti budú komentáre! Pretože som ju vôbec nemala dnes písať.. Učenie, učenie, učenie ... Ale stihla som! Takže, KOMENTS! Som straše zvedavá čo teraz na to hovoríte... :) Domotala som to.... Joooj! a to som ani nechcela... :) Ale trepem! :P CHCELA! So, KOMNETS!

_________________________________________________________________

KAYLE

Celý večer som nemohla prestať na neho myslieť. Dokonca aj keď som sa pri večeri rozprávala s rodičmi, bol v mojom podvedomí. Dostal sa všade. Všade ho vidím, všade ho cítim a všetky tie chvíle ktoré som s ním zažila si dookola predstavujem. „ Si nejaká zvláštna Kayle...“ povedala mi mama a zároveň si dala do úst kúsok špagiet, ktoré pripravil otec. „ Zvláštna?

A v čom?“

pokúsila som sa zatváriť čo najnormálnejšie ako to len v tejto chvíli šlo. „ Tvoje oči. Celé žiaria...“ zdalo sa mi, akoby niečo tušila. „ Neviem ako to myslíš...“ pochybovačne som sa spýtala, no svojim pohľadom som sa radšej pozrela do taniera. „ Ale vieš...“ žmurkla na mňa.

**

„ Nepovedz mi, že nie je za tým nejaký chalan...“ prišla mama do mojej izby. Nemala som dobrý pocit z toho, kam táto debata speje. „ Jasné že nie je. Nechcem priateľa.“ tvárila som sa že sa pokúšam učiť, nno asi som ju veľmi o tom nepresvedčila. „ Ide o toho chalana, ktorý sa k tebe vyšphal cez balkón?“ moja pozornosť bola okamžite len a len pri nej a vypúlila som oči od toĺkého údivu. „ Čo?... Ak..o?“ habkala som, pretože som bola celkom zmätená. Ona sa len hlasno zasmiala. „ Ako to vieš?“ dobre že som ostala taká kľudná, pretože som povaha ktorá ľahko začne vyšilovať. „ Susedia sú veľmi...priami.“ odmlčala sa a ja som sa určite začala červenať. Plesla som si dlaňou po čele a už som sa nechcela na ňu d hamby ani lne pozrieť. „ Ide o neho... Tvoje oči ťa prezradili..“ ukázala na môj pohľad. „ Čo máte všetci s mojimi očami?“ prekrútila som očami. „ Hovorí sa, že oči prezradia o človeku najviac. A tie tvoje, prezrádzajú aj to, čo by si si chcela nechať len pre seba.“ úprimne povedala. „ Bože...“ pokrútila som hlavou. „ Ak sa budeš chcieť porozprávať... Som tu kedykoľvek..“ pohladkala ma po líci, dala mi láskyplný bozk na čelo a odišla. Len som si hlavu zaborila do vankúša... Ach bože, to je ale trapas.

**

HARRY

Mám dnes nultú hodinu... Keďže náš finálový zápas presunuli, musíme trénovať čo najviac času. Pred vyučovaním, aj po ňom. A to je dôvod, prečo som znova v škole skôr, ako všetci ostatný...

„ Hej Harry! Počul som, že máš frajerku!“ podrypovačným tónom prúdil do mňa Louis. „ Ouuuu!“ ozvalo sa od všetkých ostatných. „ Ty? Frajerku? To je zázrak... Však ty chceš baby, ale nie záväzky!“ hovoril Zayn. Len som ich prebodol pohľadom. „ Ja nikoho nemám!“ rozhodil som rukami. „ A čo Kayle? Tá, po ktorej ideš už tak dlho. Ja sa snáď poserem! Ty si sa buchol!“ spustil sa obrovký smiech. „ Nikto sa nebuchol! A Harry Styles už vôbec nie!“ obraňoval som sám seba. „ Niéé, vôbec..“ ironizky zatiahol Louis. Serú ma! Neskutočne... „ Ja s ňou nechodím! Nechcem babu!“ ešte raz som skríkol, no oni sa len uškŕňali jeden na druhého a hádam si myselelii, že ich nevidím....

**

„ Tak, teraz nám to dokáž! Tam je Jessica, tvoja obľúbenkyňa, pokiaľ neprišla Kayle. Ak si sa naozaj nebuchol, choď za Jessicou a daj jej poriadnu pusu!“ ukázal na ňu Zayn. Obzrel som si ju od hlavy po päty. Krátka mini sukňa pod ktorou jej všetko vidno, uznávam bola sexi. Červené tielko a vyzívavý výstrih tieš nebol na zahodenie. „ Tak čo? Máš ešte gule Harry? Či aj tie zmäkli spolu s tvojím srdcom?“ odporným tónom sa ma opýtal Zayn. Chcel som tam ísť, no... Proste nemal som chuť pobozkať Jessicu. Viem, že som to urobil už veľa krát, lenže dnes... Ja neviem čo je so mnou. „ bude to?“ nervózne poklepkal nohou, a za neho sa postavili ostatný chalani, aby toto celé taktiež sledovali. „ Harry, zváž si to!“ chytil ma za plece Jack. „ Nie Jack! Ja som nezmäkol, som stáletaký istý!“ dal som jeho ruku z môjho pleca preč, a vykročil som smerom k Jessice.

„Ahoj...“ otočila sa smerom ku mne, a koketne si obtočila prameň vlasov za jedno ucho. „ Ahoj kráska..“ odzravil som ju, a prešiel som jej rukou od odhaleného krku až hore k lícu. „ V

Chýbal si mi...“ obtrela si pery o moju dlaň a do nej šepla. „ Prišiel som si po bozk...“ prešiel som si jazykom po perách. „ A ja ti ho s radosťou dám...“ usmiala sa od ucha k uchu a kým by som stihol povedať hoc i len jedno slovo, prilepila sa na tie moje. „ Styles je späť!“ Zayn zakričal a ja aby som mu dokázal, že som naozaj chlap bozk som prehĺbil.

KAYLE

„ Styles je späť!“ počula som ako niekto skríkol, a keďže sme sa s Harrym včera cez telefón dohodli že sa ráno stretneme, išla som za tým hlasom. Mierila som presne k Zaynovi, lebo som jeho hlas spoznala a keď som tam prišla, pozrela som sa smerom, kam išli všetky oči. Na Harryho....

On...ju...pozk...áva. Vstrebávalo to moje vnútro. Úzkosť, bolesť, sklamanie.... Prečo? Prečo bozkáva ju? Hlava sa mi zatočila a tak som sa zachytila o najbližšií strom, keďže sme boli na vonka. Pocítila som na líci slzu. Kayle, veď ty ani nemáš dôvod na plač! V duchu som sa okrikovala, no moje karhanie nezaberalo. Toto som už nemohla viac vidieť, prešla som čo najskôr do budovi školy a tam som sa oprela o najbližšiu stenu tak, aby si ma nikto nevidel. Slzy sa mi spustili a ja som nevedela ako im mám vysvetliť, aby prestali... Nemôžeš sa zožierať kvôli tomuto! Nemôžeš! Vieš, vždy si vedela aký bol.... Stačí Kayle, neplač...!

Ďalšia cesta bola do kúpeľne. Vytiahla som soju kozmetickú taštičku, umyla osm si komlep rozmazanú tvár, a namalovala som sa opäť tak, ako keď som ráno odchádzala z domu. Nemôže predsa vedieť, ako ma to veľmi bolí. Nemôže! Ale ani ja nemôžem mať sn ním taký vzťah ako doteraz! Ako som vôbec mohla byť taká naivná, a myslieť si, že ku mne cíti niečo viac? Preboha... ja som si práve priznala, že k nemu cítim niečo viac. Zazvonilo, a to znamenalo odchd do triedy.

**

„ Ahoj Kayle...“ hneď ako som vošla, sa mi pozdravil ON ako prvý a čakal kým ho objímem. Len som sa pozrela smerom dole, obišla som ho a usadila som sa. Zmätene len na mňa pozrel, no ja som jeho pohľad ignorovala.

HARRY

Len som čakal kedy zazvoní znova, aby som mohol ísť za Kayle. Čakal som na vysvetlenie, prečo sa mi dnes ráno nebola schopná ani len pozdraviť. Čo ak sa niečo stalo? Čo ak sa niečo deje v jej rodine? Kto vie čo sa deje...

„ Kayle počkaj!“ zachytil som ju vo dverách, keď chcela len tak odísť z triedy. „ Potrebuješ niečo?“ opýtala sa dosť odmerane, čo mi prišlo trochu ľúto. „ Stalo sa ti niečo?“ opýtal som sa, no nepúšťal som ju, pretože som vedel, že by odišla. „ nie nič..“ záporne pokrútila hlavou, no ja som vedel že ma klame. „ Povedz mi čo sa deje...“ naozaj som to chcel vedieť. Nechcel som aby bolo takáto. „ Len ma už prosím ťa nechaj na pokoji, a nepribližuj sa ku mne...“ vytrhla sa z môjho stisku, obišla ma, a odišla. Čo sa do čerta stalo???