Forever Remember

14 ---> Vydržím dlhšie 2/2

V prvom rade, veľmi ma mrzi to čakanie... Noazaj :( Ale teraz je nová, a už sa to pomaly rozbieha.. .:) Takže poprosim nejaký pekný komentáárik, ktorý ma isto poteší! :) A votes taktiež :) ;)

_________________________________________________________________________

KAYLE

„ Louis ďakujem ti. Už som sa dávno takto dobre s niekým necítila...“ jeho auto stálo pred mojim domom, lebo ma práve doviezol z divadla. „ Ani so Stylesom?“ z jeho hlasu som cítila to, že s ním chcel súperiť. „ Asi ani s ním.“ neisto som s usmiala. „ Tak to ma teda naozaj teší.“ konečne sa usmial aj on. „ Pôjdem už..“ siahla som na kľučku, keď v tom som pocítila jeho ruku na mojom stehne. „ Počkaj.“ šepol jemným hlasom, a ja som sa opäť oprela o sedačku. Pozerala som sa na neho a len som videla, ako sa ku mne začal približovať. Znervóznela som. Veď on ma chce pobozkať. Približoval sa stále viac a viac a pobozkal ma. Dal mi jemný a podľa mňa dosť ustráchaný bozk. „ Ahoj zajtra...“ odtiahla som sa od neho a s úsmevom na tvári som odišla. Stála som pred mojim domom a rozmýšľala som o tom, čo sa práve stalo. Ten bozk...vôbec sa to nemalo stať, vôbec mi nebol príjemný. Ako koľvek som chcela nájsť niečo, čo sa mi na tej puse páčilo, nič som nenašla. Nešlo to, proste som mala pocit, že to bola chyba. „ Kayle?“ niekto pošepol moje meno a ja som sa automaticky otočila. „ Harry?“ vedela som že je to on, ale nemohla som uveriť že je tu. Veď je už dosť hodín. „ To s Louisom malo byť čo?!“ vyčítavo ukázal smerom, kde stálo Louisove auto. „ Čo myslíš, to že sme sa boli trochu zabaviť?“ hľadela som na Harryho a čakala som čo povie. „ Jediný človek, s ktorým sa budeš zabávať som ja...“ ukázal na seba. „ Ale čo, predstav si že nebudem. Budem s tým,s kým budem chcieť ja!“ jedna z vecí ktorú neznášam je to, keď mi niekto určuje čo mám robiť. Tak ako to spravil teraz Harry. „ Je ti sním lepšie ako so mnou?“ zrazu sa upokojil a sklonil hlavu. Mlčala som, lebo takúto otázku by som nečakala. Čo mu na to povedať? „ Vedel som to. Tvoj výraz odpovedá za teba.“ presvedčene hovoril. „ Prečo si dovolila aby ťa pobozkal?“ s otázkami neprestával, čo ma hnevalo. Nepoznala som na ne odpovede.„ Nestihla som tomu bozku zabrániť...“nemalo zmysel klamať. „ Tak prečo si mu bozk opätovala?“ sklamane na mňa pozrel. „ Čo majú znamenať tie otázky Harry, prečo sa na také veci pýtaš?“ pre zmenu som sa opýtala ja jeho. Pristúpil bližšie. Svojim prstom mi jemne prechádzal po perách a krúživým pohybom ich obkresloval. „ Tieto pery, sú moje!“ majetnáícky povedal načo som sa musela pousmiať. „ Nie sú Harry. Len občas.“ mikla som plecami. „ Práve teraz..“ naklonil sa ku mne a vášnivo ma pobozkal. Svojim jazykom sa znova dostal k tomu môjmu a spolu vytvorili zase úžasnú súhru. Toto je bozk, ktorý mi Louis nedal, toto je bozk, ktorý sa mi tak strašne páči. Zbožňujem jeho pery! Svoje pery oddialil a oboma rukami mi chytil tvár do svojich dlaní. Pevne mi ju držal a svojimi očami sa vpíjal do tých mojich. „ Neskutočne ma priťahuješ, bojujem proti sebe samému, aby som sa aspoň trochu ovládal. Ale nejde to.“ hovoril to pomaly a dával dôraz na každé jedno slovo, ktoré vyslovil. „ Harry ale my spolu nič nemáme...“ dala som veci na správnu mieru, aby si niečo nenamýšlal. „ Ani ja nechcem vzťah. Chcem proste teba!“ jeho ruky sa presunuli na moje boky a rýchlo si ma sebe pritiahol. Dotýkala som sa skoro každým jedným kúskom tela. „ Žiadny Louis!“ zdôraznil jeho meno.“ Inak Harry, prehral si...“ zmenila som tému, no on to očividne ignoroval. „ To je to posledné čo ma teraz trápi... Žiadny Louis, rozumieš?“ prízvukoval mi to znova. „ Snáď žiarliš?“ podpichla som ho a on sa zamračil. „ Bozkáva sa lepšie ako ja? Ak áno tak mi to len povedz, aj keď mne vždy dievčatá hovorili že sa bozkávam najlepšie.“ ignoroval moju otázku a len si hovoril svoje. „ V jeho bozkoch mi niečo chýba. Je proste niečo, čo tam nie je. A ja neviem prísť na to čo to je.“ úprimne som mu povedala to, čo cítim. „ Vieš čo ti tam chýba? Vieš čo to je?“ opýtal sa ma znova, akoby on poznal odpoveď. Len som záporne pokrútila hlavou. „ Som to ja...“ samoľúbo povedal a znovu spojil naše pery.

**

HARRY

„ Včera bola taká sexy...“ a chémiu v chemickej učebni som si prisadol k Jackovi. „ Takže ti to vychádza?“ objasňoval si veci vo svojej hlave. „ Je zo mňa hotová, o tom niet pochýb...Dostal som ju.“ pyšný sám na seba som sa usmial. „ Prakticky sa bozkávame pri každej príležitosti a moje bozky mi vždy odpláca.“ neprestával som sa usmievať. „ Chceš ešte nejaký dôkaz toho, že dokážem mať každú?“ nadvihol som obočie. „ Nie, kámo... Vyhral si.“ s veľkým povzdychom priznal a ja som ho buchol do ramena. „ Cha! So mnou sa netreba zahrávať!“ vyškieral som sa mu. „ Priznám teda na oslave, že ju máš. Budeš ako ten najväčší kanec...“ priznal. „ A ostaneš aj školský kapítán futbalového tímu.“ dopovedal. „ O dva dni je oslava. Nemeškaj!“ žmurkol na mňa a začal si zapisovať chemické rovnice, ktoré nám diktoval učiteľ. Takto chutí pocit šťastia? Toto je ona? Toto je výhra? hm... myslel som, že ten pocit bude príjemnejší.

**

„ Tak tu si!“ prišiel som ku skrinkám a tam som našiel Kayle ako sa opiera o jednu z nich. Rukou som sa zaprel o skrinku a druhou som ju chytil okolo pása. „ Sme na verejnom mieste.“ ona sa porozhliadla okolo seba, no ja som neváhal a pobozkal som ju. Posledné dni, čo mám možnosť ju pobozkať, potom bude možno na pár dní naštvaná za tú stávku. Všimol som si ľudí, ktorý sa na mňa nechápavo pozerali, že čo robím. Jedna znich bola aj Jessica. Chudinka, myslí si že ju skutočne chcem. No nech si zvyká...

„Príďte na party! Prídte! Piatok o 20:00 v školkej telocvični bude oslava Jakcových narodenín!“ vyrušil ma zo súkromnej chvíľky s Kayle hlas roztlieskavačky, ktorá rozdávala letáčiky. On pár sekúnd stál pri nás aj Jack. „ Kayle, dúfam že prídeš aj ty.“ slušne pozval Kayle, no pohľad venoval mne. „ Neviem...“ váhavo povedala. „ Ani som nevedela, že budeš mať narodeniny.“ úprimne a s menšim zahambeným úsmevom mu povedala. „ Moje narodeniny sú jedna z najlepších akcíí roka..“ chválil sa a jedným očkom sa stále pozeral na mňa. „ Chcem aby si prišla... No ták.“ mierne do nej drgol. Vadilo mi to. Vadil mi jeho dotyk na jej tele, aj keď som nevedel prečo. „ Tak teda prídem...“ nakoniec povedala a v tom momente chcela ísť k Jacovi, aby ho objala. No v tej chvíli som si s ňou prepliettol prsty, čo ju v tom zastavilo. Opierali sa o mňa dva nechápavé pohľady. Jackov, ale on to neriešil a odišiel. A Kaylin. „ To čo?“ dvihla naše prepletené prsty. Toto bolo možno druhý krát, čo sme sa držali za ruku. „ Nechcel som, aby si ho objala.“ stisol som jej ruku. „ Je to tvoj kamarát, a okrem toho, my spolu nechodíme. Harry, chováš sa divne.“ svoju ruku vybrala z tej mojej a odišla. Ja som ale ozaj divný!

KAYLE

„ Baby idete na tú Jackovu oslavu?“ stáli okolo mňa takmer všetky roztlieskavačky. Odpoveď bola zo všadiaľ len áno. „ Chodíme tam každý rok..“ väčšina mi odpovedala. „ Law?“ môj pohľad spočinul na nej. „ TY ideš?“ na oplátku sa opýtala ona mňa. „ Sľúbila som to už.“ teraz som čakala ja na jej reakciu. „ Asi pôjdem...“ prikývla, čomu som sa potešila.

Na ďalší deň (štvrtok)

„ Tento predmet som tu ešte nemala... Čo je to zač?“ opýtala som sa Harryho, keď sme čakali na príchod učiteľa. „ Z toho čo som počull, tak on je nejaký bývalý muzikant, a ide nás učiť niečo o hudbe...“ opísal mi Harry, to čo počul. „ Som zvedavá...“ mikla som plecom.

**

„ Tak som pán Edgar Collins a budem vás učiť moderné umenie. Len aby ste vedeli, na mojich hodinách bude potrebné pracovať vo dvojiciach, či už pri speve, alebo pri iných činnostiach...“ vysvetlil a trieda spustila smiech. Asi to bolo na ten spev.... Tu mu nikto spievať nebude.... „ Takže sa poďte zapísať, ako budete spolupracovať. Sedela som pri Harrym, takže asi budeme spolu. Bude to fajn....

Deň OSLAVY

Oblečená, namaľovaná a už iba čakám na Law, kedy sa po mňa zastaví. Teším sa, zabavíme sa. Ale prečo mám taký zvláštny pocit. Čo mi je?