Forever Remember

45---> Nenávidím ťa Harry Styles

Prosím vás prepáčte mi. Ja viem že nepridavam často, ale vždy keď ma napadne ako pokračovať pišem. :) Tak do komentááárov názory! :) konečne prišla časť , ktorú som už dlho chcela pisať :)  HOPE U LIKE IT ! 

JESSICA

„ No a zvládol si to. Celý týždeň sme tu na tomto všetkom dreli a dnes to konečne končí.“ povzbudivo som hovorila Harrymu a videla som že nie je pre to rád. „ Môžeš mi prosím ťa povedať čo ti je? Deje sa niečo?“ tvárila som sa akoby som o ničom nevedela, aj keď som presne vedela čo ho trápi. „ Kayle. Nerzpráva sa so mnou. Včera som jej celý deň volal a nič. Dnes som pre ňu zašiel, aby sme išli do školy ako každé ráno, no ona už nebola doma. Naozaj nechápem čo sa deje.“ videla som ský je zúfalý, ale to presne vyhovovalo môjmu plánu. „ Harry...“ s ťažkosťou som povzdychla a hodila som sa mu okolo krku. Ako som ho objímala, cez jeho rameno som uvidela blížiacu sa postavu. Kayle už bola pri dverách, keď ja som si Harryho len viac k sebe pritisla. Len pokrútila hlavou, zmenila smer a odišla. „ Harry, no ja by som ti to asi nemala povedať.“ začala som, no odmlčala som sa. „ Ale o čo ide? Čo mi chceš povedať?“ nechápavo nadvihol obočie. Viem že som v ňom vzbudila záujem. „ Tu sa stretneme dnes večer o šiestej. Buď presný a dozvieš sa.“ vtisla som mu jemný bozk na líce a odišla som.

HARRY

„ Môžeš ma prosím ťa aspoň na chváľu počkať?“ chytil som Kayle za rameno, keď sa mi znova pokúsila vyhnúť. „ Nie! Choď za Jessicou! Nič ťa pri mne nedrží, choď!“ nechápavo som sa na ňu pozeral. Videl som ako si rýchlo zotrela slzu z líca, aby som si ju nevšimol. „ Môžeš mi vysvetliť o čom tu hovoríš? Ľúim len teba! Len teba! Mne je dáka Jessica ukradnutá.“ rozhadzoval som rukami a všimol som si ako pochybovala o mojich slovách. „ Prečo si mi nepovedal že si s ňou? Že kažždý deň po škole ste spolu? A teraz.. Prečo sa tam objímate v telocvični ako starý manželia?“ vyčítavo zvyšovala hlas smerom ku mne. Prišlo by mi to strašné roztomilé ako žiarli, ale hádali sme sa, čiže mi do smiechu vôbec nebolo. „ Prepáč. Asi som ti to mal povedať, ale nechcel som presne toto. Ja mám oči len pre teba, pre žiadnu inú!“ chytila som jej obe ruky a pozeral som jej priamo do očí. „ Jessica ma objala pretože som zúfalý z toho že sa so mnou nerozprávaš. Pre nič iné!“ zdôraznil som jej to. Len pokrútila hlavou. „ Harry...“ šepla moje meno a hodila sa mi okolo krku. Tuho ma objímala a ja ju tak isto. „ Prepáč.“ šepol som jej. „ Ty prepáč. Ja som až prehnane žiarlilvá.“ pohladila ma po líci. „ Strašne sa mi páči keď žiarliš.“ usmial som sa. Pomaly som sa priblížil k jej perám a pobozkal som ju. Ona sa do bozku usmiala a ja som cítil ako ma zahrialo pri srdci.

**

KAYLE

„ Tam si zlož veci, uvidíš čo navarila moja mama.“ pozvala som Harryho k nám na obed. „ Ja som si už svoj obed vybral...“ zvodne sa usmial a blížil sa ku mne. Spojil naše pery a pritiahol som si ma čo najbližšie k jeho telu. Vydvihol ma hore vyšie na jeho ruky a ja som si svoje nohy obtočilo okolo jeho pása. „ Ani si nevieš predstaviť ako som sa bál, keď si sa so mnou nerozprávala.“ posadil ma na linku a on sa postavil hneď predomňa. Hlavu si priložil k mojim prsiam a ja som mu jemne škrabkala vlasy. „ Nechcem ťa stratiť. Nikdy!“ úplne vážne som povedala a on mi venoval zmätený pohľad. „ Som strašne rada že to hovoríš. Lebo ja tiež nie som ochotný nechať ťa.“ usmial sa a potom ma konečne pobozkal.

**

HARRY

Domov som prišiel z tým najpriblblejším úsmevom, aký dokázala moja tvár vytvoriť. Je možné že ona je dôvod prečo sa nemôžem prestať usmievať? Je to možné? Z môjho premýšľania o Kayle ma prerušila SMS.

Nezabudni :*

Ešte dobre že napísala, pretože inak by som naozaj zabudol. Bolo za desať minút šesť hodín a tak som hneď vyrazil na miesto, na ktorom čakala Jessica.

Fú. odparkoval som auto a len som sa pozeral na luxusný hotel priamo predo mnou. Len som sa zmätene pozeral a potom sa odvážil vstúpiť. „ Tak si tu.“ objala ma a viedla ku recepcii. „ Tento hotel vlastní moja teta, takže je to ideálne miesto na porozprávanie.“ usmiala sa. Prišlo mi to zvláštne, ale prikývol som. Prešli sme k výťahu, ktorý nás vyviesol na piate poschodie a následne sme hladali izbu číslo 117.Jessica priložila kartu a vstúpili sme. „ Tak o čom si sa chccela porozprávať?“ sadol som si na pohodlný gauč. Ona si prisadla, preložila si nohy jednu cez druhý a pohrávala sa zo svojimi blonďavými vlasmi. „ Ćo ak by som ti povedala že Kayle má niekoho iného? Že sa s tebou len zahráva?“ cítil som ako som napol väčšinu svalov vo svojom tele a zaťal ruku v päsť. „ Nič. Vedel by som, že to je len lož.“ snažil som sa pôsobiť vyrovnane. „ Nejako si nad tým premýšľal..“ zhodnotila s úsmevom. „ A čo by si robil, keby si ju s niekým nachytal?“ opýtala sa znova. „ To by som nezniesol. Zlomilo by ma to, a opustil by som ju. S ťažkosťami, ale nechal by som ju.“ priznal som, no s vedomím, že sa to nikdy nestane. Ona by ma nepodviedla. „ Dobre Harry.“ usmiala sa. „ Pripime si.“ navrhla a už som videl ako lieva šampanské do dvoch pohárov. Ja som si dal dole svoju bundu a zakvačil som ju na vešiak a znova som sa vrátil. „ Na nás a na ten úspešný týždeň. A na Kayle.“ prekvapilo ma že spomenula aj ju, no na ňu si pripijem vždy rád. Štrngli sme si a ja som svoj pohár vypil do dna.

JESSICA

„ Hahaahhha...“ znova som sa začala smiať. Harry už napol ležal a my sme vypili takmer celú fľašu šampanského. „ Posledný?“ dvihla som fľašu a opýtala som sa ho. „ Jasné.“ prikývol a keď som naliala znova sme to vypili. Postavil sa a ja som nevedela čo ide robiť. Tiež som sa postavila. „ Musím odísť. Za svojou láskou.“ prechádzal do chodby, no ja som ho chytila za ruku a zastavila som ho. „ Ja som tvoja láska.“ šepla som, keď som si bola takmer istá, že by mi mohol uveriť. Priblížila som sa bližšie a pobozkala som ho. Reagoval. Jeho jazyk prešiel do mojich úst a ja som si znova užívala chuť jeho pier. „ Nie, toto nie sú pery mojej lásky.“ odtiahol sa a znova mi chcel utiecť. „ Sú, Harry... Poď, oddaj sa mi.“ začala som hladiť po intímnych miestach a počula som ako zavzdychal. Pomaly som ho ťahala do spálne a on tackavými krokmi išiel za mnou. Vyzliekla som mu tričko a odhodila som ho za seba. Začala som ho bozkávať po odhalenej hrudi a on len slastne vzdychal. Lahol si na postel a ja na neho. Bozkávala som ho aj on mňa, keď zrazu prestal. Zaspal. Tie prášky zabrali. Pousmiala som sa a vyťahovala som mobil, aby som zavolala Elizabeth.

KAYLE

„ Ty?“ vyvalila som oči, keď sa pred mojimi dverami objavila Elizabeth. „ Áno ja. Musíš niečo vidieť, proste musíš.“ ťahala ma von z domu. „ Nie, ja nikam nejdem.“ bránila som sa. „ Musíš Kayle. Ide o tvoju budúcnosť.“ znova ma potiahla. Neostávalo mi nič iné, ako ísť s ňou. Autom zastala pred nejakých hotelom. „ Vieš kde je tvoj milovaný?“ opýtala sa. „ Doma, musel sa učiť.“ jednoducho som odpovedala. „ Čo ak ti poviem že je tu?“ len som nadvihla obočie. „ Neverím.“ mikla som plecom. „ Už mu verím, nechcem aby si ho ani ty a ani nikto iný očierňovali predo mnou.“ napomenula som ju. „ Tak poď za mnou.“ povedala mi a ja som ju nasledovala. Nemám sa čoho báť, Harry ma ľúbi presne tak ako mi povedal.

„Izba 117?“ opýtala som sa, a El odomkla kartou dvere. „ Kto je tu?“ zakričala Jessica. El sa neozvala, len sme prechádzali ďalej, do miestnosti, odkiaľ sa ozýval hlas. El pomaly otvorila dvere a keď som uvidela to, čo mi chcela ukázať zatočila sa mi hlava a musela som sa oprieť o stenu. „ Nie!“ zvrieskla som. „ nie!“ môj krik sa premieňal postupne na plač. Ležal tam! Bol nahý a zakrytý prikrývkou. „ Kayle prosím ticho! Práve zaspal. Bl úplne vyčerpaný ako skoro každý deň, keď príde za mnou.“ pohladila ho. Dotýka sa jeho dokonalej tváre, o ktorej som si myslela, že musí patriť len mne. „ Harry.“ zošuchla som sa popri stene až úplne na zem. „ Si zdradca!“ zrúkla som, keď som sa na neho pozerala. Spal. Očividne dosť tvrdo spal. „ Kayle bolo mu ťa ľúto a preto ťa nedokázal opustiť keď si sa s ním konečne vyspala. Každý deň sa mi sťažoval, že on už nepotrebuje tvoje bozky, že on chce skutočnú ženu. A pri mne ju vždy našiel.“ žmurkla na mňa. Z očí sa mi spustilo ešte viac sĺz. „ Nie!“ povzdychla som si a nevedela som zastaviť plač. „ Nenávidím ťa!“ buchla som dverami najviac ako to šlo, a vybehla som von z tohto hotela.